Po čom túži Boh najviac? Je to znalosť, alebo láska k nemu?
“Lebo je veľa povolaných, ale málo vyvolených.” - Matúš 22:14
Čo z nás robí veriacich? Po čom túži Boh najviac? Tento text sa mi zdá krásny v tom, že Ježiš dáva odpovede na všetky tieto otázky.
Čo z nás robí veriacich? (1) Milovať budeš Pána, svojho Boha celým svojim srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou. (2) Milovať budeš svojho bližného ako seba samého.
Po čom túži Boh najviac? Je to znalosť, alebo láska k nemu? Tento text nám, si myslím odpovie na túto dôležitú otázku: “Keď král vošiel pozrieť sa na hodovníkov, videl tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného rúcha. Povedal mu: Priateľ môj, ako si sem vošiel, veď nemáš svadobné rúcho? On onemel.” (Mat. 22:11-12)
Čo sa s ním potom stalo? Hodili ho do “tmy”, kde bol “plač a škrípanie zubami”. A potom prichádza náš text v 14. verši.
Pravá znalosť Ježiša
Prichádzame k otázke, Farizeji poznali Boha, poznali Písmo - no nenašli v ňom plný život, nenašli v Písme večný život. Dá sa poznať Boha, no nepoznať ho naozaj? Boli pozvaní na svadbu, neprijali pozvánku a zabili sluhov, ktorí im to oznámili (Mat. 22:1-14). Boli slepí vodcovia (Mat. 23:16), pokrytci (Mat. 23:14-15), povyšovali sa (Mat. 23:12) a Ježiš ich napokon nazval “Hadi, vreteničie plemeno!” (Mat. 23:33).
“Poznali” Boha, ale v skutočnosti nepoznali Boha. Najhoršie bolo, že Boh nepoznal ich. Verili, že Boh existuje, no nežili tak ako Boh naozaj chcel, aby žili. Sústredili sa príliž na seba: na svoje skutky, svoju spravodlivosť; a nie na Spasiteľa: na jeho skutky, jeho spravodlivosť nám danú.
Pravá znalosť Boha by sa znázornila na prijatí Ježiša. Preto je tento text strašidelný. Tento text je špeciálne pre mňa, často krát zabúdam na prácu Ježiša a spolieham sa na svoje skutky, akokeby ma vedeli dostať do neba.
Musím si zas pripomínať, nie som veriaci preto lebo počúvam kázeň, či preto lebo si čítam Bibliu ráno. Som veriaci vďaka milosti, ktorú mi Ježiš dal. Môžem ho poznať, môžem s ním tráviť čas ráno, vďaka jeho milosti. Môžem poznať krásu a veľkoleposť jeho znalosti, ktorá je lepšia ako život. A napokon s ním budem môcť byť vo večnosti pri stole s celými zástupmi ľudí - na svadbe. Tam nebude plač a škŕípanie zubami, tam bude radosť a prítomnosť Boha.
