(rozhovor o blogovaní pre Katolícke noviny)

1. Aké boli Vaše blogerské začiatky? Kedy to bolo? Pamätáte sa ešte na prvotný impulz, pre ktorý ste začali blogovať?

Samozrejme. Mali sme chvály a hosť chcel prednášať o správcovstve darov a talentov. Nepozdávalo sa mu to však a chcel zmeniť tému. Ako zodpovedná za tú akciu som ho „ukecala“, že nech nič nemení. Počas jeho slova ma Pán usvedčil, že nie som dobrým správcom jeho darov, zvlášť písania. (Pamätám si, že moje seminárky z „výšky“ si ľudia celkom radi čítali. Inak som nepísala nič navyše.) To bolo v piatok 3. júna 2011. V sobotu som si sadla a napísala do Wordu prvý príspevok, vypýtala som si požehnanie od provinciálnej predstavenej a v nedeľu som sa zaregistrovala na christnet.sk. Po krátkej chvíľočke tam som prešla na mojakomunita.sk, kde blogujem doteraz. Až neskôr počas toho prvého blogerského dňa mi došlo, že bola „nedeľa masmédií.“ Takže tým impulzom bolo Božie slovo.

2. Mali ste istý cieľ, s ktorým ste začínali? Aké boli Vaše očakávania?

Vedela som len to, že musím ísť pod ten správny strom, schovaný talent vykopať a niečo s ním urobiť. A že to musím urobiť hneď. Očakávala som minimálne to, že si „ma“ niekto prečíta a že sa ho tým Boh nejako dotkne. Stalo sa, takže som povzbudená mohla pokračovať v písaní. Ľudia majú radi moje blogy aj preto, že píšem krátko. Pár riadkov mi zvyčajne stačí. Ako hovorievam: „Rozprávam veľa, píšem krátko.“ :)

3. V čom naplnilo blogovanie Vaše predstavy a v čom nie?

Išla som do toho v jednoduchosti a poslušnosti Bohu, preto som nemala nejaké predstavy, ktoré mali šancu byť naplnené alebo nenaplnené. Predstavená mi hneď na začiatku dala jedinú, ale veľmi múdru podmienku: „Ak pri všetkej skromnosti a pokore budeš rozvíjať tieto dary a schopnosti, odo mňa budeš mať požehnanie.“

4. Aký ste mali ohlas zo svojho okolia, od predstavených, spolusestier? Podporovali Vás?

Áno, tým, že ma počúvali a smiali sa na mojich „heftoch“, povzbudili ma a podporujú až doteraz. Bez podpory a „feedback-ov“ sestier by som to nezvládla. Som členkou veľkého rehoľného spoločenstva, preto keď píšem, je to  s vedomím, že nepíšem len za seba.

5. Zažili ste radostný zážitok, alebo naopak nejaké konkrétne sklamanie v súvislosti s blogovaním, ktoré sa Vám vryli do pamäti?

Keď som začala písať a vysunula svoje prvé dva blogy a tretí som mala rozpísaný v zošitku, prečítala som ho  spolusestre. Tá spontánne zareagovala: „Františka, mala by si vydať knihu!“ Zasmiala som sa pri predstave rozsahu tej knihy a povedala som jej: „Mohla by som vydať akurát tak jednu A4-ku.“ Na to sme vybuchli a tak sme sa na tom smiali, až sme obe plakali. Blogovanie pre mňa nie je o pripravovaní si knihy. Je to o tom, čo vidím, že Boh robí teraz a ako to viem zachytiť a dať do slov. Niektorým myšlienkam už v zásuvke vypršala záruka. Moje blogy sú zasadené do liturgického obdobia, do života Cirkvi a sveta. Keď sú čerstvé, chutia najviac.

6. Stále ešte blogujete? Zmenil sa Váš pocit pri písaní oproti minulosti? Píšete menej ako predtým? Zmenili sa postupom času Vaše témy?

Píšem stále. Teraz som písala niekoľko článkov, ktoré čakajú na uverejnenie v časopisoch, takže na blogu sa s dovolením vydavateľa vyskytnú až po printovej forme. Preto to tam teraz trochu viazlo. Nemyslím, že píšem menej – píše sa mi však oveľa oveľa ľahšie. Témy nemám vyprofilované. Čo u mňa nájdete skoro vždy, je osobná zodpovednosť človeka za to ako odpovedá Bohu na jeho lásku. V rôznych situáciách a oblastiach.

7. Aký má blogovanie vplyv na Vaše ďalšie aktivity, na Váš život v komunite?

Komunita? Nemyslím si, že trpí tým, že píšem. Sadnem si na chvíľku k notebooku a hotovo. Napísané. Niektoré blogy vznikli práve vďaka tomu, že som súčasťou komunity – rozprávame sa a keď ma niečo zaujme, prihodím k tomu niečo, a blog je hotový. S ďalšími aktivitami a blogmi je to prepletené. To, čím žijem, čo čítam a o čom sa rozprávam, nájdete v blogoch. A blogujem o tom, čím chcem žiť ešte viac. Naplnením Božej vôle v mojom živote.

8. Máte skúsenosť s nenávistnými, proticirkevnými reakciami, komentármi? Ako ste sa s nimi vyrovnávali? Máte nejaký recept na ich zvládanie?

Priznávam, že práve takých komentárov som sa najviac bála. Ako sa poznám, zničilo by ma to skôr, ako by som začala. Preto som si vzala hneď na začiatku za svoje, že to, čo nosím v srdci a práve sa začína tlačiť von, je ako tie perly spomínané vo Svätom Písme. Mojou zodpovednosťou je nedávať drahocenné veci niekomu, kto ich nepokladá za krásne a prinajhoršom to rozšliape. Mám právo byť opatrnou. Preto som volila pre svoje srdce bezpečnejší priestor na www.mojakomunita.sk. Nie všetci mi rozumejú – a to je v poriadku. Ale ak mi niekto nerozumie, ani ja nerozumiem, prečo opakovane číta moje príspevkyJ a nenájde si niečo lepšie. Veď internet je plný lepších vecí ako moje blogy. Kto ma trochu pozná, vie, že mám rada konštruktívnu kritiku. Avšak aj ja som musela niekoľkokrát vymazať nevhodné komentáre. Na zvládanie nekonštruktívnej kritiky, alebo nepríjemných anonymov mám len jedno čarovné slovíčko: „Ďakujem.“ Všetko navyše je vtedy zbytočné. Chránim si tým svoje srdce a vtedy viac žehnám tým, čo ma nenávidia.

9. Ako vnímate blogovanie zasvätených osôb vo všeobecnosti? V čom je ich prínos? V čom sú nástrahy blogovania pre duchovnú osobu?

K čítaniu blogov som sa dostala práve vďaka zasväteným. Rozumela som reči, ktorou hovorili, aj smeru, kam ma jeho prečítaním posunuli. Výhovorka, že ja také písať nebudem, lebo nikto z našej rehole ani z mojich známych také nerobí, neobstála. Nie som prvá, ktorá píše. A ako tak čítam Svätého Otca, modlím sa, aby ho viacerí zasvätení vzali vážne a ponúkli to, čo vo svojich životoch nesieme, a aby našli spôsob, ako svedčiť o Bohu a jeho láske k nám aj touto formou. Tvorivo a verne tomu, k čomu ich Boh povzbudzuje a na čo ich už dávno pripravoval.

10. Bloger má pri vytváraní profilu uviesť o sebe informácie, ktoré ho charakterizujú. Ako by ste sa charakterizovali ako bloger dnes?

Rovnako ako keď som začínala: … obyčajná rehoľná sestra, ktorá dovolila Bohu používať si ju, a ktorá verí, že to tak aj ostane…

tento spracovaný rozhovor bol uverejnený v Katolícke noviny 3/2015. Otázky kládla Linda Vasiľová.