V poslednom blogu som začala písať o kráse ženy. O tom, čo naozaj je a ako ju deformujeme. V tomto blogu budem písať o tom, odkiaľ sa krása ženy berie, odkiaľ vyviera, kde je jej základ.

Oblasť krásy je v živote ženy veľmi dôležitá. Nie každá však žijeme s vedomím toho, že sme krásna. Zažili sme, že naša krása bola zhadzovaná, nedocenená, porovnávaná. Počuli sme slová o našej kráse, ktoré boleli. Zažili sme, že naša krása bola zneužívaná a odmietnutá. Toto všetko spôsobuje veľkú bolesť v srdci ženy. Snažíme sa túto bolesť „zvládnuť“, zamaskovať ju rôznymi vecami.

Veľa žien uverí tomu, že sú krásne, len keď sa namaľujú, pekne oblečú a dajú si na seba niekoľko módnych doplnkov. Veľa žien verí tomu, že budú krásne, až keď splnia množstvo podmienok iných ľudí. Tieto ženy nesúdim, sama som istý čas bola jednou z nich. Chcem sa preto podeliť o svoj príbeh.

Nikdy som sa nepokladala za krásnu, skôr opak. Prežívala som to, že som totálny loser, „trapka“, úplne mimo. Nikdy som na svoju krásu nepočula pekné slovo, práve naopak, vypočula som si veľa negatív. Nenávidela som fotenie, zrkadlá. Porovnával som sa s inými ženami a chcela som byť ako ony. Všetko toto sa prenieslo do toho, že som trpela komplexom menejcennosti. Neviem, či si vieš predstaviť tú hĺbku zúfalstva a beznádeje. Je to neustále prežívanie bolesti srdca, ktorá ho ide roztrhnúť na malé kúsky. Ja som svoju bolesť z toho, že nie som krásna, v sebe potlačila. Zatlačila som ju hlboko do seba v nádeji, že už sa nikdy neozve. A zamaskovala som ju. Začala som sa veľmi maľovať. Ranných 45 minút bolo vždy vyčlenených pre tento účel. Pamätám sa až na taký extrém, že som nešla z domu 10 metrov do koša zaniesť smeti bez toho, aby som bola nalíčená. Robila som to preto, lebo keď som sa nalíčila, cítila som sa lepšie, bolo to také, akoby som zrazu bola viditeľná a chcená. Zároveň som však začala tušiť, že toto nie som ja.

Do hry vstúpil Boh. Po mojom dovolení vstúpiť do môjho srdca začal riešiť aj oblasť krásy. Začal mi vravieť, ako ma vidí. Z počiatku som týmto Jeho slovám neverila a odmietala ich. Pamätám sa, ako mi hovoril: „Lenka, si krásna. Ver mi, nepotrebuješ toto a toto na to, aby si bola krásna.“ Viedla som s Ním diskusie o tom, že ako je to možné, že nepotrebujem toto ku kráse, keď všade dookola počúvam niečo iné: „Kúp si tento make-up, budeš cool. Táto riasenka predĺži Tvoje mihalnice a budeš sexy. Tento rúž dodá Tvojím perám zvodný look. Tieto sťahovacie nohavice znížia Tvoj objem o dve čísla. Kúp si ten stroj na chudnutie, po dvoch týždňoch budeš krásna.“ Proste mi to nešlo do hlavy. Boh sa však nevzdával.

A postupne to prišlo. Začala som veriť tomu, že som krásna aj bez toho, aby som sa nalíčila. Začala som veriť tomu, že mám svoju hodnotu aj bez toho, aby som spĺňala podmienky ostatných okolo. A tak som sa na istý čas prestala maľovať. Prosím, cháp to správne. Ja netvrdím, že maľovať sa je zlé. Len tvrdím, že ak sa za to schovávaš a ak prežívaš to, že si pekná len vtedy, keď sa namaľuješ, niečo nie je v poriadku. Ja som si maľovaním riešila svoj komplex menejcennosti. Líčenie mi dodávalo pocit hodnoty. Dnes viem, že som krásna aj bez toho, aby som sa namaľovala. Som krásna, či mám na sebe šaty s balerínkami alebo mikinu s teniskami. Som krásna, či už mám spoločenský účes alebo som práve ráno vstala a som strapatá. Som krásna, keď idem von bez make-upu, aj keď idem s ním. Som krásna, keď mám kilá navyše, aj keď mám o 10 kg menej. Pýtaš sa prečo? Pretože moja krása stojí na tom, ako ma vidí On. Počúvam Boha, čo si myslí o moje kráse. Na to, aby som žila s vedomím, že som krásna potrebujem len Jeho a Jeho slová. Verím Mu a preto prežívam úplnú slobodu v tejto oblasti.

A to je zároveň odpoveď na moju otázku, kde sa berie krása ženy, kde je jej prameň. Krása ženy pramení z premeneného srdca ženy Bohom. Zo srdca, ktoré je pri Ňom a počúva, čo mu Boh hovorí. Počúva slová lásky, ktoré uzdravujú:

„Moja milovaná si krásna. Si krásna a máš hodnotu. Ja Ťa vidím. Pýtaj sa ma, ako Ťa vidím a ja Ti odpoviem. Si moja kráska.“

Tak Ťa pozývam do toho, aby si dnes urobila krok vpred. Ak prežívaš v oblasti krásy akýkoľvek smútok, bolesť, strach, neprijatie, odmietnutie, spýtaj sa Boha, čo si o tom všetkom myslí On a počúvaj slová uzdravenia, ktoré Ťa povedú na ceste premeny.

Boh má veľmi veľkú túžbu vravieť Ti, ako Ťa vidí, čo si o Tebe myslí. Priam po tom prahne.

Prajem a žehnám Ti veľa odvahy.

Lenka – princezná svetla.