Zmiznuté polypy

PONDELOK: kedy pristupujem k zástupcovi Ježiša Krista, ktorý kladie na moju hlavu kríž a požehnáva ma  za zdravie duše i tela a proti pôsobeniu zlého a pre pokoj Boží a radosť v srdci, na posilnenie vôle žiť podľa Božej pravdy, za posilnenie viery, za oslobodenie,  a  za silu v boji proti mocnostiam zla,  a zrieknutie sa všetkého zlého, mám pocit, že mám na hlave dlane Pána Ježiša a Panny Márie, cez ktoré prúdi do môjho srdca a tela teplo milosti, lásky a pokoja. Tento pocit mi privádza myšlienku, že dostalo sa mi aj to, po čom som celý svoj život túžila, pohladenie mojej hlavy od mamičky. Plačem... Od vďačnosti, dojatia a šťastia. Tento dotyk lásky je taký veľký, aký som ešte nikdy predtým nezažila. Môj strach z blížiaceho vyšetrenia mojich čriev kolonoskópiou bol zažehnaný. Nechala som sa len unášať týmto dojímavým silným momentom, prítomnosťou Ježiša Krista, Panny Márie a ducha mojej nebohej mamičky v mojom srdci, ktorý cit sa prejavil nádherným teplom a svetlom vo mne.

UTOROK:  po tom, ako mi oznámili, že z hrubého čreva mi pri kolonoskopickom vyšetrení nemohli odobrať vzorku, lebo nebolo z čoho, svoje prekvapenie som dokázala vyjadriť len so zmätočnou otázkou:

• Ako to? A polypy?
• Odpoveď bola:

:

• Tie tam nie sú.
• Ako to, že tam nie sú?
• To ja už neviem. Zmizli.

Som plná skúmania svojich postojov a plánov do mojej nie veľmi istej budúcnosti, plná otázok. Kto som, že sa mi mohla dostať takáto milosť? Čože som kedy komu také urobila, že by si to zasluhovalo toľko lásky? Môj život stareny plynie v osamotení, bez veľkých skutkov, bez výnimočných schopností, v jednoduchosti,  v boji o zdravie a existenciu, čo sa snažím udržať na bode únosnosti s mojimi nie veľmi  dokonalými modlitbami vyslovenými Bohu, hlavne za potreby mojej rodiny a tých, ktorí to najviac potrebujú.  Čo že ja ešte môžem dať svojmu Bohu za všetky jeho dobrodenia? Potešuje ma prísľub Pána Ježiša, že Duch Svätý mi dá vnuknutie, aby som poznala Božiu vôľu.

Nech radosť, pokoj  a láska  prijatá z vnuknutia Ducha Svätého

je vždy s nami a medzi nami!

Pane, Bože môj, k tebe som volal a ty si ma uzdravil. (Ž 30,3)

Obr.: google