Naším problémom by nemalo byť čím sa krivdí nám, ale čím krivdíme iným

Poraď mi, čo je viac,

môj nepodkupný Bože.

Mať tu, či nemať rád?

Mám rád. Čo srdce môže,

veď jakživ také je.

...

(Milan Rúfus: z básne, Tichý plač srdca)

Poznáme Desať Božích prikázaní, ale mám pocit, že si ich musíme stále opakovať, a to hlavne prvé prikázanie, ktoré zahrňuje všetky ostatné prikázania. K zamysleniu ma vedie posledný prieskum, dôležitých ukazovateľov nášho života, podľa ktorého sme zle na tom v ukazovateľoch klientelizmus, byrokracia, rozhadzovanie vlády, vysoká úroveň korupcie, neefektívna verejná správa,..

Prezentujeme sa na facebooku, že máme pekné a príkladné priateľstvo k Bohu. Je to pekné, že vieme plniť prvé prikázanie. Ale ako je to s druhým prikázaním a s nami v príkaze kresťanskej lásky vo vzťahu k iným ľuďom? Čo patrí k prejavom kresťanskej lásky? Myslím si, že takí ľudia by mali vedieť byť láskaví, dávať nádej iným, mali by vedieť niekoho sa zastať, mali by vedieť uľahčiť zložitú situáciu, mali by vedieť byť úprimní, mali by vedieť povedať prepáč, ... Dobrými vzťahmi si môžeme udržiavať, prehlbovať a uplatňovať hodnoty nášho kresťanského života. A naším problémom by nemalo byť čím sa krivdí nám, ale čím krivdíme iným. Či už sme jeden k druhému len konkurenciou? V nezávislosti na Bohu chceme riadiť svoje i spoločenské záležitosti. V takomto prostredí sa u nás darí korupcii, podvodom, klientelizmu, rodinkárstvu a iným druhom spoločenského zla. Preto máme v našej malej krajine toľko korupcie, klientelizmu, rodinkárstva, preto sa každá práca musí hľadať len cez protekciu, preto máme také slabé školstvo, biedne zdravotníctvo, mnoho pracujúcej chudoby, nezamestnaných, bezdomovcov, … Ako sa dá tomu zabrániť a predchádzať? Je dodržiavanie kresťanskej lásky, pravdy a spravodlivosti našou kresťanskou povinnosťou, alebo sa môžeme o nej už dočitať len v básni? A čo je nášmu oku viac? A čo mu je len smietkou? Nie je to dobrá vizitka žiadneho kresťanského náboženstva, ak prepadávame v hodnotení spomenutých dôležitých ukazovateľov na posledné miesta spomedzi krajín z takmer celého sveta.

Budeme sa meniť k lepšiemu, alebo budeme tak žiť? Odpustite, že sa pýtam?