Vatikán 18. júna – Kresťan si má byť vedomý, že bez Pánovej pomoci nemôže kráčať životom. Toto zdôraznil pápež František počas rannej homílie v Dome sv. Marty, pričom tiež upozornil na to, že dobre sa môžeme modliť len vtedy, ak sme schopní odpustiť bratom a mať srdce v pokoji.
Slabosť, modlitba, odpustenie. Svätý Otec rozvil svoju homíliu na základe týchto troch bodov, pričom osobitne zdôraznil fakt, že sme „slabí“. Ide o slabosť, ktorú „nesieme všetci po zranení prvotným hriechom“. Ako povedal pápež , sme slabí, „skĺzavame k hriechom, nemôžeme napredovať bez Pánovej pomoci“:
„Ten, kto sa považuje za silného, za schopného zvládnuť všetko osamote, je prinajmenšom naivný a nakoniec bude človekom premoženým mnohými slabosťami, ktoré v sebe nosí. Je to slabosť, ktorá nás privádza k tomu, aby sme prosili Pána o pomoc, lebo: ‚v našej slabosti nič nemôžeme bez tvojej pomoci‛, ako sme sa modlili. Nemôžeme urobiť ani len krok v kresťanskom živote bez Pánovej pomoci, lebo sme slabí. A ten, čo stojí na nohách, nech sa má na pozore, aby nespadol, pretože je slabý.“
Podľa slov pápeža Františka sme slabí aj vo viere. „My všetci máme vieru, všetci chceme napredovať v kresťanskom živote, no ak si nie sme vedomí našej slabosti, všetci skončíme ako porazení“. Preto je pekná tá modlitba, ktorá hovorí: „Pane, viem, že v mojej slabosti bez tvojej pomoci nezmôžem nič“.
Svätý Otec následne obrátil pozornosť na modlitbu. Ako povedal, Ježiš nás „učí, ako sa modliť“, avšak nie tak „ako pohania“, ktorí si mysleli, že „budú vyslyšaní vďaka sile slov“. Pápež František pripomenul Samuelovu matku, ktorá Pána prosila o milosť mať dieťa modliac sa tak, že ledva hýbala perami. Kňaz, ktorý bol tam, na ňu hľadel a bol presvedčený, že je opitá. Preto ju pokarhal:
„Len hýbala perami, lebo nebola schopná hovoriť... Prosila o syna. Tak sa modlí pred Pánom. A v modlitbe, keďže vieme, že je dobrý a že o nás vie všetko a vie o tom, čo potrebujeme, začíname vyslovovať to slovo: «Otče», ktoré je zaiste ľudským slovom, ktoré nám dáva život, no v modlitbe ho môžeme vysloviť len mocou Ducha Svätého.“
Svätý Otec pokračoval nasledovnou výzvou: „Začnime modlitbu mocou Ducha, ktorý sa v nás modlí. Modlime sa takto, jednoducho, s otvoreným srdcom v prítomnosti Boha, ktorý je Otcom a vie, pozná, čo potrebujeme ešte pred tým, než to povieme“.
Nakoniec pápež František venoval pozornosť odpusteniu, zdôrazňujúc ako Ježiš učil učeníkov, že ak neodpustia viny druhým, ani im Otec neodpustí:
„Môžeme sa dobre modliť a hovoriť Bohu «Otče» len vtedy, ak je naše srdce v pokoji s druhými, s bratmi. ‚Ale otče, tento mi urobil toto a tamten mi spôsobil to a to...‛ - ‚Odpusti. Odpusti tak, ako ti On odpustí‛. A tak sa slabosť, ktorú máme, s Božou pomocou v modlitbe stane silou, pretože odpustenie je veľkou silou. K tomu, aby sme odpustili je treba byť silným, avšak táto sila je milosťou, ktorú musíme prijať od Pána, lebo my samy sme slabí.“ -zk- 

Pre MK Rastislav Mečiar

zdroj:http://sk.radiovaticana.va/news/2015/06/18/rann%C3%A1_hom%C3%ADlia_bez_p%C3%A1na_nem%C3%B4%C5%BEeme_urobi%C5%A5_ani_len_krok/1152452