Generálna audiencia: Láska v rodine dokáže zvíťaziť nad premenou miest na púšť

Vatikán 2. septembra - V rámci dnešnej generálnej audiencie na Námestí sv. Petra pápež František pokračoval v cykle katechéz o rodine. Osobitne upriamil pozornosť na to, ako rodina žije svoju zodpovednosť komunikovať vieru, či už svojom vnútri, alebo i navonok, ako evanjelizuje. Svätý Otec vyšiel paradoxne zo slov z 10. kapitoly Matúšovho evanjelia «Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden». Na prvý pohľad sa z tohto textu zdá, „akoby si rodinné zväzky a nasledovanie Ježiša vzájomne odporovali“, poznamenal Svätý Otec a pokračoval biblickými citáciami, ktoré sú uistením, že Ježiš týmto rozhodne nechce rušiť štvrté prikázanie. Následne sa zameral na otázku vzťahov. Opäť vyšiel z naoko konfrontačnej otázky „Kto je moja matka a moji bratia?” (Mk 3,34). Cez odpoveď - «... kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra, i matka» (Mk 3,35) - vyzdvihol múdru „gramatiku“ vzťahov, ktorej sa učíme v rodine:
„Múdrosť obsiahnutá vo vzťahoch, ktoré nemožno kúpiť ani predať, je tým najlepším venom rodinnej geniality. „Gramatike“ týchto vzťahov sa učíme v rodine, inak sa jej len ťažko učí. A práve toto je reč, ktorou sa Boh dáva porozumieť všetkým.“
Pápež František napokon zopakoval pozvanie, aby sme – počnúc Cirkvou – prinavrátili hlavnú úlohu rodine, ktorá načúva Božiemu slovu a uskutočňuje ho. Aktuálne povolanie rodiny vyjadril nasledovne:
„V skutočnosti je dnes zmluva rodiny s Bohom povolaná k tomu, aby zabránila vytváraniu spoločenskej púšte z moderného mesta.“
Svätý Otec ukončil katechézu optimistickým konštatovaním: „Poďme ďalej touto cestou, nestrácajme nádej. Kde je jedna rodina s láskou, táto rodina je schopná ohriať srdce celého mesta svojím svedectvom lásky.”
Nasleduje plné znenie katechézy:
Drahí bratia a sestry, dobrý deň! V tomto poslednom úseku našej cesty katechéz o rodine upriamime zrak na spôsob, ako rodina žije svoju zodpovednosť komunikovať vieru, odovzdávať vieru tak vo svojom vnútri, ako aj navonok.
V prvom okamihu nám môžu prísť na um niektoré evanjeliové výroky, v ktorých sa zdá, akoby si rodinné zväzky a nasledovanie Ježiša vzájomne odporovali. Ide napríklad o silné slová, ktoré všetci poznáme a ktoré sme počuli: «Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden. Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden» (Mt 10,37-38).
Prirodzene, Ježiš týmto nechce rušiť štvrté prikázanie, ktoré je prvým, najväčším prikázaním voči ľuďom. Prvé tri sú vo vzťahu k Bohu, toto je vo vzťahu k ľuďom, je veľké! A ani si nemôžeme myslieť, že by nás Pán po tom, ako vykonal svoj zázrak pre mladomanželov v Káne, ako posvätil manželský zväzok muža a ženy, po tom ako vzkriesením navrátil synov a dcéry späť do rodinného života, žeby nás Pán žiadal, aby sme boli k týmto putám necitlivými! Toto nie je správne vysvetlenie. Práve naopak. Pre potvrdenie prvoradosti viery v Boha Ježiš nachádza najvýstižnejšie prirovnanie práve v rodinných vzťahoch. A zase z inej strany, tieto rodinné vzťahy uprostred prežívanej viery a Božej lásky podstupujú zmenu, sú naplnené väčším zmyslom a sú tak schopné prekročiť sami seba, aby tak vytvárali otcovstvo a materstvo v širšom meradle a mohli pojať za bratov a sestry i tých, čo sa ocitajú na okraji akéhokoľvek vzťahu. V istý deň, keď Ježiša upozorňujú, že vonku stojí jeho matka a jeho bratia, ktorí ho hľadajú, on odpovedá, ukazujúc na svojich učeníkov: «Hľa, moja matka a moji bratia. Lebo kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra, i matka» (Mk 3,34-35).
Múdrosť obsiahnutá vo vzťahoch, ktoré nemožno kúpiť ani predať, je tým najlepším venom rodinnej geniality. Práve v rodine sa učíme rásť v tejto atmosfére múdrosti citov. „Gramatike“ týchto vzťahov sa učíme v rodine, inak sa jej len ťažko učí. A práve toto je reč, ktorou sa Boh dáva porozumieť všetkým.
Pozvaním vložiť rodinné vzťahy do sféry poslušnosti viery a zmluvy s Pánom sa tieto vzťahy neumŕtvujú; naopak, ochraňuje ich to, zbavuje egoizmu, chráni pred znehodnotením, privádza ich bezpečne k životu, ktorý nepodlieha smrti. Neustále pulzovanie rodinného štýlu v ľudských vzťahoch je pre ľudstvo požehnaním: prinavracia zemi nádej. Keď sa rodinné vzťahy nechajú pretvoriť na evanjeliové svedectvo, stávajú sa schopnými i nemysliteľných vecí, ktoré umožňujú rukou sa dotýkať diel, ktoré Boh uskutočňuje v dejinách, tak ako boli napríklad Ježišove konkrétne skutky voči mužom, ženám i deťom, ktoré stretával. Jediný úsmev, ktorý sa uprostred zúfalstva objavil na tvári opusteného dieťaťa, keď sa opäť preberá k životu, nám o Božom konaní vo svete dokáže vysvetliť viac než tisíc teologických traktátov. Muž a žena, ktorí neváhajú riskovať a obetovať sa pre dieťa iných a nielen pre to svoje, nám ukazujú činy lásky, ktoré mnohí vedci už akoby viac nie sú schopní pochopiť. A kde je táto rodinná náklonnosť, tam zo srdca vychádzajú tieto gestá, ktoré hovoria silnejšie ako slová. Gesto lásky, nad tým by sme sa mali zamyslieť. Rodina, ktorá odpovedá na Ježišovo volanie, odovzdáva réžiu tohto sveta zmluve muža a ženy s Bohom. Uvažujte nad rozvíjaním takéhoto svedectva dnes. Predstavme si, že kormidlo dejín (spoločnosti, ekonomiky, politiky) sa – konečne! – zverí zmluve muža a ženy, aby ho ďalej viedli so zreteľom na budúcu generáciu. Záležitosti krajiny a domácnosti, ekonomiky a práce by tak odrazu zneli úplne inou hudbou!
Ak opäť prinavrátime hlavnú úlohu – počnúc Cirkvou – rodine, ktorá načúva Božiemu slovu a uskutočňuje ho, staneme sa takými, ako to dobré víno zo svadobnej hostiny v Káne, prekvasíme okolie ako Boží kvas!
V skutočnosti je dnes zmluva rodiny s Bohom povolaná k tomu, aby zabránila vytváraniu spoločenskej púšte z moderného mesta. Naše mestá sa stali púšťami pre nedostatok lásky, pre nedostatok úsmevu. Existuje mnoho zábavok, veľa vecí na míňanie času, aby sme sa smiali, ale chýba láska. A práve rodina, otec, mama, ktorí sa venujú deťom... úsmev rodiny je schopný zvíťaziť nad premenou našich miest na púšť. Toto je víťazstvo lásky rodiny.
Nijaké ekonomické či politické inžinierstvo nie je schopné nahradiť tento prínos rodín. Babylonský plán buduje mrakodrapy bez života. Duch Boží však dáva i púšti zakvitnúť (porov. Iz 32,15). Potrebujeme vyjsť von z obrnených veží a komôr elít, aby sme mohli nanovo navštevovať domy a priestory otvorené pre mnohých, otvorené láske rodiny.
Spojenie chariziem – tých, ktoré sú darované vo sviatosti manželstva a tých, ktoré sa udeľujú pri zasvätení sa Božiemu kráľovstvu – je určené na to, aby premenilo Cirkev na miesto, ktoré má plnú rodinnú otvorenosť pre stretnutie s Bohom. Poďme ďalej touto cestou, nestrácajme nádej. Kde je jedna rodina s láskou, táto rodina je schopná ohriať srdce celého mesta svojím svedectvom lásky.
Modlite sa za mňa, modlime sa jedni za druhých, aby sme boli schopní rozpoznať a uniesť Božie navštívenia. Kiež Duch prinesie priaznivý vietor do kresťanských rodín a mesto ľudí sa dostane zo svojej depresie! Ďakujem.

Po skončení katechézy a pozdravoch jednotlivým jazykovým skupinám pútnikov na Námestí sv. Petra, v závere generálnej audiencie, vyslovil pápež František dôrazný apel v súvislosti s dnešným 70. výročím definitívneho ukončenia Druhej svetovej vojny podpísaním bezpodmienečnej kapitulácie Japonska na americkej bitevnej lodi v Tokijskom zálive 2. septembra 1945. Svätý Otec v tejto súvislosti povedal:
„V týchto dňoch si aj Ďaleký východ pripomína koniec Druhej svetovej vojny. Obnovujem svoju vrúcnu modlitbu k Pánovi všetkých, aby na príhovor Panny Márie dnešný svet nezažíval viac hrôzy a strašné utrpenie podobných tragédií. Ale zažíva ich. Toto je tiež stála túžba národov, najmä tých, ktoré sú obeťami rôznych aktuálnych krvavých konfliktov. Prenasledované menšiny, prenasledovaní kresťania, šialenstvo ničenia, a potom tí, ktorí vyrábajú a predávajú zbrane, skrvavené, zbrane zmáčané v krvi toľkých nevinných ľudí. Už nikdy viac vojnu! To je to úzkostné volanie, ktoré stúpa z našich sŕdc a sŕdc všetkých mužov a žien dobrej vôle ku Kniežaťu pokoja.“
Na dnešnej generálnej auduencii boli medzi pútnikmi na Námestí sv. Petra prítomní aj Slováci. Okrem iných veriaci prešovskej farnosti sv. Mikuláša a veriaci farnosti sv. Ondreja z Košíc- Podhradovej. -jk-