Milovať Boha znamená robiť čo On chce.

V každom z nás je Boh, ktorý robí svoje dielo. Jeho dielo v mojom živote vám chcem načrtnúť. Začnem asi pár rôčkov dozadu. Mala som asi tak 8 rokov. Odvtedy som začala vnímať trochu viac situáciu u nás doma. Môj otec je alkoholik a keď si vypije tak to fakt stojí za to. Jeho alkoholová agónia trvá minimálne 4 dni a až takých 10 dní. Keď bol domáci alkohol tak sa to dalo ako tak prežiť, lebo nič také zlé nemohol spraviť. Chodenie do šenku spôsobovalo, že sme neraz mali rozbité okno, otvorenú bránu a celý byt ako po bombardovaní, napáchnutý samým alkoholom atď. Tí, ktorí si zažili osud podobný môjmu vedia o čom hovorím. I keď otec je taký aký je nechcem, aby sa mu niečo stalo, mám ho rada aj napriek tomu všetkému. Boh je stále pri mne v každej takejto situáci. Prekonávam svoje slabosti a chyby, ako napríklad takýmto spôsobom. Nikdy som nemala odvahu ísť za ním a povedať mu ako ho mám rada a povedať mu všetko. Nastal aj tento čas, jedny Vianoce som sa pozbierala a nabrala odvaha postavila som sa zoči voči strachu. Povedala som mu úplne všetko. Aj on mi povedal mnoho vecí čo som ani len netušila. Z tohto dedukujem, že fakt aj chlapi by sa mali naučiť hovoriť o svojích pocitoch. Aký mal dopad na jeho konanie tento rozhovor? Išiel dolu do pivnice a naspäť asi 4 krát kým išiel do pivnice si zobrať víno.

Birmovka bola mojou dosť veľkou formáciou a časom obrátenia, no bolo to aj obdobie veľkých skúšok a hľadania sa. Moji rodičia boli proti tomu všetkému, boli proti tomu, že chodím do kostola a stretávam sa s takými ľuďmi. Mamina mi robila zle nemohla som jedávať, piť niekedy sa ani umývať ani nič som si nemohla od nej pýtať a ani nikam chodiť. Neraz som bola naháňaná po celom dome aj záhrade, kvôli tomu že niečo čítam, alebo mám krížik na krku. Gifra je tábor v ktorom som spoznala mnoho nových ľudí, ktorí sa mi stali rodinou. Nahradili mi to čo som doma nedostávala. Zážitky z tohoto obdobia sú aj pekné, ale aj nepríjemné, ale ako vždy si Boh sprovil čo potreboval. Pocítila som tu aj dosť veľké zranenie. Dvaja kňazi, ktorým som verila ma odsúdili a nechceli ma ani vypočuť z dôvodu toho, že si mysleli určité veci čo fakt neboli dobré. Ako to pochopili a ako sa potom k veciam postavili napíšem v ďalšej časti. Pred dvoma rokmi som už skolabovala a chcela som si zobrať život, ale nezmohla som sa na viac ako to, že som si skoro podrezala žily. Toto bolo obdobie kedy som mala maturity a veľmi veľké problémy doma. Keď som ukázala moje ruky porezané od noža a ihly kňazovi pochopil, že som nič nechcela len POMOC. Vtedy mi bol obrovskou oporou. Mávali sme stretnutia, modlil sa za mňa a keď som potrebovala stál pri mne. Mala som vážne problémy doma aj kvôli škole, lebo som sa naším neodvážila povedať o mojích problémoch, lebo by som mala ešte viac problémov s nimi. Podnes nevedia čo som prežívala v to obdobie.

Chodievala som psychiatričke a užívala lieky, ktoré mi veľmi pomohli a pozbierala som sa ako tak. Keď som sa dala ako tak dokopy som chcela spraviť nemožné poopravovať si známky, ktoré boli dosť hrozné. Keby niet triednej a nespozorovala by na mne, že mám problémy a potom kebyže sa neporozprávame neviem či by mi učitelia dali šance. Skoro som to dotiahla fakt do tých maturít, ale necítila som sa, že by som to zvládla, v tom období som nemala šancu. Preto som to spravila tak, že budem mať viac ako 2 päťky na vysvedčení a že si zopakujem ročník. A myslím si, že som spravila vtedy dobré rozhodnutie. Štvrtý ročník som nedokončila a aby nebolo doma až tak zle som si našla robotu, aby som robila od rána do večera. Aj práca a všetko mi veľmi dali a pomohli k môjmu prekonaniu mnohých barier v živote. A takto si Boh koná dňom čo dňom až sa dostávam do súčasnosti. Po maturite som sa rozhodla, že pôjdem na vysokú školu, Boh zariadil a som tam, študujem Náuku o rodine a som tam šťastná aj tu Boh konal nesmierne veľa zázrakov počas skúšok aj mimo ních.

Teraz ešte načrtnem kúsok z nedávnej minulosti, kde sa tiež Boh oslávil. Je obdobie kedy uvažujem čo kam a ako sa Boh volá a kam ma volá, momentálne neviem aké je rozhodnutie môjho života. Čo je moja voľba čo je moja cesta kam mám ísť čo mám robiť? V mojom vnútry je boj obrovský boj lásky k ľuďom a voči Bohu ...Môj život je bojiskom srdca, rozmýšľam nad svojím povolaním, rozmýšľam nad misiami, rozmýšľam nad rodinou ale aj rehoľou. Čo je moja cesta, čo je môj smer kam sa rozhodnem,,, Mojom vnútri žije myšlienka pocity, ktoré síce nie sú najlepšie lebo ale verím Bohu a verím, že Pán to ujasní a vyjasní v mojom vnútri... Toto obdobie pokračuje, toto obdobie ešte neskončilo ... no napriek tomu zakusujem Božiu prítomnosť dňom čo dňom. Stalo sa mi taká jedna nepríjemnosť, že nebudem mocť zaplatiť nijak pokutu a faktúry, ktoré sa mi nedali zaplatiť keď som nemala preniažky. Bola som v ORANGE či sa to nejak dá vyriešiť alebo nie s tu pokutou. Povedali mi, že by sa to dalo poriešiť bez pokuty. Ja hovorím to je plne super, no ešte bol háčik, že musím zaplatiť faktúry z tých posledných mesiacov ktorú som mala mať už dávno zaplatenú. Tých peniažkov tiež nebolo najviac a to 100 eur, kde ich zohnať? Jeden večer som písala s jednou osobkou a ona mi ponúkla pomoc, že mi požičia, bola som veľmi šťastná. V ten týždeň som mala aj písomku z angliny a nevedela som z toho ani fuka a a dopadlo to tak že som tú písomku docela dobre napísla, v ten víkend som aj od piatku do nedele pracovala a v utorok som mala mať zápočet zo psychológie na ktorú potrebujem viacej času, lenže keď som prišla z práce nemala som chuť ani sa len do kníh pozrieť. Učila som sa ako tak čiže skoro vôbec.... v pondelok na pedagogike prišiel profesor a povedal, že ide na konferenciu, že nebude písomka a tak budem mať viacej času na to všetko a budem mať čas sa do toho trochu pozrieť a taktiež aj na meditáciu ktorú máme na agličtinu.na ktorú teoreticky budem mať viacej času  Boh je fakt super  Letné prázdniny: Priebehu týchto prázdnin som sa rozhodla, že budem doma aspoň zo začiatku, lebo prerábame. Už na konci prác, sa stali dve nemilé veci, čo dosť zasiahli do môjho života, ale napriek tomu sa sa nevzdám a budem bojovať. Aj ako sa spieva v jednej pesničke Boh ťa premení v skúškach, verím tým slovám. Prvá vec čo nie je až také ale bolo to dosť náročne pre mňa pohádala som sa s mojou maminou a v menšom boji kde som sa bránila ma poškrábala do krvi na jednej ruke.

Ďalším dosť pre mňa náročným obdobím bolo obdobie zdravotných problémov, skomplikoval sa môj zdravotný stav a dokonca sa primiešal aj úpal, so pravdepodobne zápalom nervu pri bedrovom kĺbe. A nanekoniec ešte ocino dostal mozgovú porážku, pri ktorej môže ostať ochrnutý, toto ma zasiahlo asi najviac. S týmto sa trochu zmenilo moje zmýšľanie a aj plány v svojom živote. Pár týždňov po tomto sa môj oco postavil na nohy a začal chodiť a po troche rozcvičovať končatiny, ktoré boli ochrnuté, pomaly mu to ide a chodí potroche a aj rukou ako tak chytí. V tejto situácii som povedala Bohu, že budem chodiť každý deň na sv. omše. V tomto období som nemala nikoho, kto by stál pri mne. No a na sv.omšiach som sa začala približovať s rozhovormi k BOHU jednu svätú omšu som zacítila v srdci niečo neopakovateľné a nepochopiteľné. Ak je Pánova vôla by som sa priebehu tohto šk. roka chcela osamostatniť a presťahovať do Bratislavy, nájsť si prácu a popritom študovať. Ja viem, že ak je to jeho vôľa mi pomôže a dodá silu , lebo BOH je Pán Pánov a Kráľ Kráľov. a ani tu Boh nezaháľal a spravil ako sa mu páčilo :) Bývam v Bratislave, prácu mám i keď nie stálu, ale tu sa taktiež Boh oslávil. Toto náročné obdobie sa mi podarilo ísť aj na menšiu dovolenku do kláštora, kde bolo plne super a Boh mi ukázal cestu akou sa mám uberať. Našla som odpoveď na jednu vec čo mi BOH chcel dať, a to skrz jednej malej záložky. Vtedy stojac na stanici smerom domov som dostala záložku na ktorej bolo „ Milovať Boha znamená robiť to čo ON chce.“ S týmto som dostala aj otázku týkajúcu sa mojej budúcnosti a to školy – či preruším školu, alebo nie. Povedala som, že NIE ... lebo vtedy som si uvedomila, že BOH ma chce tam mať, skrz toho čo mi počas môjho dozrievania a cesty ukázal a ako ma viedol postupne v ceste zvanom ŠKOLA. Síce s človekom s ktorým som tam chcela sa pozhovárať a za ktorým som išla nemal na mňa čas, ale čas strávený v modlitbe a v práce mi veľmi veľa dal. Som šťastná, že Pán sa o mňa aj takýmito drobnými vecami stará a napĺňa svojou láskou a nehou  Boh je cool a som šťastná, že si ma oslovil. :) Boh je fakt Boh zázrakov