Si to Ty,
kto kríž mi sníma z ramena,
ako vietor z neba,
keď zlomená som, strápená...
Do srdca vojdeš
i bez pozvánky, klopania
a Tvoje dlane
všetky lúče zachránia...

Si to Ty,
kto dvíhal si ma zo zeme,
ako vietor z neba,
hoc často Ťa i sklameme...
Odpusť,
všetky hriechy, sklamania,
prosím, Bože...,
nech noc nahradia svitania...