Túto vetu mi namiesto priania dobrého rána uštedrila naša malá štebotka.

No, nehovorí cez ňu Boh?

V treťom mesiaci môjho 7.tehotenstva  (máme dvoch anjelikov-nebešťanov a 5 pozemšťanov) mi zatelefonoval gynekológ, že vraj nech naklušem okamžite k nemu. Poklusom klus som sa dozvedela, že všetky výsledky z rozboru mojej krvi sú na figu. Jeden 300% iný 27% normálu a tretí... ani mi nič bližšie nepovedal, iba mi dal pokyn, čím skôr ísť do Humenného za múdrym Mudr. do genetickej ambulancie. Dve hodiny sme si kreslili chromozómy, a rozdeľovali prvú zárodočnú bunku. On delil hmotu, ja som mu stále dokreslila pulzujúce srdiečko. Nedal si povedať a vytrval veľmi dlho, že stačia mi 4 zdravé deti a mrzáka nepotrebujem... ja som sa nakoniec dozvedela, kde mu to mám podpísať, že žiadnu amniocentézu ( odber plodovej vody) nemienim podstúpiť a že aj 1% riziko potratu pre mńa je už vysoké dosť na t,o aby som o tom ani neuvažovala. Bodka koniec. Môj lekár si tiež dal podpisom potvrdiť, že si neželám, aby niekto "babral" do môjho tehotenstva.

Dawnov syndróm a rážštep chrbtice nás strašili 7 mesiacov.

 Nevedela som to prijať.

 Slovami hej.

 Ale srdcom nie.

Kým pred tým som s ľahkosťou a s presvedčením zo srdca hovorila, prečo nám želáte zdravé dieťa? My s láskou prijmeme aj postihnuté!!!! Pri tomto tehotenstve som kričala NIE, NIE, NIE !

Obpísala som celý svet s prosbou o sväté omše a modlitby za naše dieťatko.

 Naozaj sme opásali zem modlitbami.

18.9 2006 sa nám, chvála Bohu, narodila zdravá Miriam.

Je to práve tá štebotka, ktorá ma každé ráno a nielen ráno, zásobuje pravdami z Božieho srdca.

Obveseľuje všetkých naokolo  a svedčí  svojim štebotaním mamičkám s podobnými prognózami.

Prídťe a presvečte sa aký dobrý je Pán.

Vďaka svojmu živému svedectvu už má Miriamka na konte živého zdravého kamaráta, ktorý svedčí iným mamkám, že  Boh nám všetkým hovorí:  Ja ťa nikdy neopustím!