A vidíš, Janka, na ten titul som zabudla. Aj mňa tak pomenoval jeden chalan

Malé deti sú úžasne úprimné, vnímavé, čisté a neprešpekulované. Nedávno som učila druhákov o raji a prvom hriechu. Keď sme po týždni opakovali a pýtala som sa ako sa volal strom, z ktorého nemali jesť, tak mi chlapček odpovedal, že to bol STROM SLOBODY. No nie sú úžasní? Nikdy by ma nenapadlo tak ten strom pomenovať! To je ako s tou CESTOU LÁSKY!

Detská fantázia je nevyčerpateľná, ale niekedy udrú klinec po hlave, ako s tou krížovou cestou, však ?

Aj ja by som chcel hodiny náboženstva

perfektné

Príď, Mirko

Anka, aj ja prídem na Tvoju hodinu náboženstva
Aspoň by sme sa po rokoch stretli... fuuu, to bolo dávno, čo sme sa na posledy videli... a nosíš ešte gitaru na hodiny náb.?

Ahoj, Zuzka. Príď. Aj s gitarou
Pamätám a s láskou spomínam na staré časy, keď sme mali adoráciu a ty si hrala... Hej, nosím zafše gitarku na hodinu, je potom živšie, deti to ľúbia, hlavne tí menší. Maj sa mi dobre. A vieš na čo nezabudnem? Na ten cisto dievčenský výlet v takom starom dome, kde myši behali a my sme od strachu spali na 1 gauči deviati a otáčali sme sa na druhý bok na tri-štyri )))

Uhhhhhhh......ja som na rodiel od vás bola iba teta kachetetka !

Perfektné! Nemôžem zaspať, čo sa toľko smejem....)