Blog

« Späť

Starý blázon

Denne stojí pri okne, usmieva sa a kýve okoloidúcim.

Je to jeho obľúbená činnosť.

 Zdá sa mu, že všetkých pozná.

Kýve tomu, kto len smeti nesie do kontajnera, kýve tomu kto odchádza na dlhú cestu autom preč, kýve pri ceste do práce i pri návrate z nej, kýva tým, čo venčia psov, kýva tým, čo idú s nákupom, a ak nemajú voľnú ruku odpovedajú mu tiež úsmevom.

 

5 rokov mu kývem. Automatikcky hľadám v jeho okne jeho tvár, jeho široký úsmev, jeho neopakovateľnú radosť, keď sleduje, že dvíham ruku i kútiky úst na oplátku aj ja.

 Sú dni  kedy nestojí a nekýve.

Vtedy idem a rozmýšľam, či nie je chorý, možno je iba na wecku, sa utešujem a nepripúšťam možnosť, žeby mohol niekedy nestáť, nekývať, neusmievať sa.... na každého pod jeho oknom.

Dnes sme si kývali veľa krát. Šla som k autu, nenaštartovalo, mráz, slabá batéria... šla som s kľúčami naspať domov, oznámiť to manželovi a potom som sa znovu vybrala vonku, na trolejbus. Určite mal radosť že sa mu tak premávam pred oknom a stále zo 5 krát zakývam.

 Stojac v MHD si všimnem iného starčeka, a úsmev na mojej tvári ho núti pozerať sa na mňa ako na zjavenie. Ešte viac sa prekvapí, keď počuje :nech sa páči, tam ďalej sú voľné miesta.

 Rozmýšľam, prečo som si ho všimla, veď som sa mohla tváriť , že ma nezaujíma nič, iba moje problémy.....

 A v tom som pochopila, úsmev nášho starkého chorého suseda z vedľajšieho bloku je nákazlivý. Jeho záujem o nás cudzích za jeho oknom je nákazlivý.

 5 rokov chodím do školy " starého blázna" a pritom som ja bláznom, že učivo, ktoré ma on denno denne učí, nepoužívam častejšie...

 

On začína štafetu, znovu a znovu, nepamatajúc, že nám ju pred malou chvíľkou už odovdzal.

Znovu verí, že jeho úsmev pomôže, že ho ponesieme aj tam, kde on už nemôže, znovu verí, že jeho mávanie a jeho radosť v očiach nás budú sprevádzať , kým sa opäť nestretneme.

 

Poviete, si, čo tam po ňom... . ale ja sa pýtam, kto po ňom preberie tú štafetu?...ako budem žiť, ak za oknom už nebude?

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Otília, tak toto je naozaj že bláznivý príbeh. Keď tam už nebude, tak ho vystriedam ja a budem ti kyvkať emoticon emoticon emoticon
Odoslané 17.11.2011 21:51.
Miroslav, ak sľúbiš, že začneš trénovať srdečné kývanie a úsmev už dnes na všetkých ktorí idú okolo teba, tak súhlasím.
Odoslané 17.11.2011 23:51 ako reakcia na Miroslav Čonka.
Prejavený záujem o druhého je zázračná vec emoticon Šíri sa nekonečnou rýchlosťou a zanecháva následky emoticon
Odoslané 19.11.2011 21:42.
To jak si ty dala toho smajlíka s očami ako srdiečka???
Odoslané 19.11.2011 23:14 ako reakcia na Zuzana Komendová.
ako by som ti to len vysvetlila. Takto : emoticon ale nie zartujem < 3 ale bez medzery.
Odoslané 20.11.2011 9:35 ako reakcia na Miroslav Čonka.
Odoslané 20.11.2011 10:36 ako reakcia na Zuzana Komendová.
Joj ja neviem ten prvý znak dať na klávesnici emoticon
Odoslané 20.11.2011 13:39 ako reakcia na Zuzana Komendová.
Miroslav, prepla som si klávesnicu na anglickú , dala som tam ten symbol, mám ho na noteboooku tam ,kde je aj otáznik aj čiarka vľavo hore je na tej istej klávesnici, potom som to prepla na slovenskú a dala trojku, až po odoslatí to urobilo smajlíka so srdiečkovými očkami.
Odoslané 20.11.2011 14:42 ako reakcia na Miroslav Čonka.
Ano Otília, lenže ja nemám anglickú klávesnicu. Ja mám len čisto slovenskú a nemôžem si prepínať. Či už na počítači alebo aj na notebooku mám len čisto slovenčinu.
Odoslané 20.11.2011 15:26 ako reakcia na Otília Ferenčíková.
Pozerám sa na Zuzkinu fotku a na jej smajlíka, potom na Mirkovu fotku a na jeho smajlíka. Záver: Mirko , nie nato sa spýtaj Zuzku , ako tam dala toho smajlíka, ale radšej nato, ako to robí, že má stále úsmev na tvári ? Ja si už roky všímam niektorých ľudí, ktorí akoby stále vyžarovali zo seba radosť, pokoj, lásku.
Tak dobre sa cítim v ich prítomnosti. Chcel som sa to tiež naučiť, ale to sa nedá. To vyžaruje z ich vnútra.
Odoslané 20.11.2011 16:33.
tak si skus ten znak skopirovat, ci to nepojde. ja som to tak robila ked som nevedela pisat zavinaca alebo hviezdicku. skopirovala som to, ulozilo do wordu a na plochu pocitace a v pripade potreby som si to vzdy odtial skopirovala kde treba. :-)
Odoslané 20.11.2011 16:59 ako reakcia na Miroslav Čonka.
ale da sa na zaklade foto tvrdit ci sa clovek v realnom zivote usmieva alebo nie? Tu na nete neni je to ine ako v realnom zivote. Toto je virtualny svet, nie realny, tu mnohi posobime uplne inym dojmom aki naozaj sme. Mozno aj svatejsie, a pritom sme obycajni ludia ktori maju vela hriechov a chyb.
Odoslané 20.11.2011 17:02 ako reakcia na Jozef HORVÁTH.
pravdaže nie sme svätí, ale učíme sa jeden od druhého, a to je podľa mňa dobrá vec.
Odoslané 20.11.2011 18:15.
Ak chces aj anglicku klavesnicu, takto to mozes nastavit: Štart-ovladaci panel-regional a language options(po slovensky zrejme Miestne a jazykove moznosti?)-Jazyky-Detaily-Pridať- a tam si vyberies aj anglicku klavesnicu. Potom sa najjednoduchsie prepina medzi nimi pomocou Alt+Shift. Takto je to pri windows xp, pri inych systemoch to moze byt trosku inak.
Odoslané 21.11.2011 7:36 ako reakcia na Miroslav Čonka.
Podla pravdy, ani ja som taka nebola, ale pred niekolkymi rokmi som spravila jedno rozhodnutie, ktore ma postupne zmenilo. Pred niekolkymi emoticon ked to pocitam tak uz pred siestimi. Chodila som vyzdvihovat rano kamaratku a potom sme spolu sli do skoly a ona mala vecne nie velmi dobru naladu hned od rana,kedze nerada vstavala tak skoro, no a ked sa k tomu este pridala nejaka ta mrzutost odo mna, to bol teda den, to vam poviem. A tak som si spravila taky pokus, a predtym ako som k nej dosla som sa zacala usmievat, aj ked som na to nemala dovod. Nuz a ako to uz byva, usmev je nakazlivy a tak to chytila aj ona emoticon Podla pravdy - hned bol svet kusok krajsi... Postupne sa to u mna stalo zvykom a aj som sa zacala citit tak veselsie a od kedy verim v Boha, tak aj radostnejsie a pokojnejsie emoticon
A okrem toho, nerada sa skriepim s ludmi a ked k nim pristupite s usmevom, tak ich to tak trochu odzbroji, ze uz aj zabudnu, ze nieco sa im nepodarilo a nemaju dobru naladu.
Odoslané 21.11.2011 7:47 ako reakcia na Jozef HORVÁTH.
Ako kedy, niekedy mozes zazriet, ci je ten usmev sileny alebo uprimny. Samozrejme osobne stretnutie je osobne stretnutie emoticon K virtualnemu svetu - podla mna kazdy prezentuje o sebe taky obraz seba, bud ako chce, aby ho ostatni ludia videli alebo taky aky chce sám dosiahnut. Myslim, ze to, ze sme hriesni ludia je jasne - hoci aj to zrejme treba obcas povedat a pripomenut si. Ale myslim si, ze tym, ze budes zdieľať dobre veci o sebe - napriklad, na ktore si prisiel alebo co si prezil, mozes davat dobry priklad do sveta a inspirovat inych. Aj ked vo svojom zivote este vyparatis rozne sprostosti. Ale ked tak nad tym rozmyslam, zrejme aj to je potrebne hovorit - hovorit o svojich slabostiach, aby clovek nenadobudol pocit, ze ten druhy je nejako vysoko(?). Neviem presne, ale dakujem za tento prispevok, budem sa musiet este nad tymto zamysliet emoticon
Odoslané 21.11.2011 8:02 ako reakcia na Veronika Florkova.
emoticon Super, no už to ide. Ináč ja mám sedmičku. XP dávno nepoužívam. Takže mám aj tú anglickú. No a ja som pozeral všetko a furt len slovenčina sa mi ponúkala, kedže mám slovenskú sedmičku. Tak som rád a ďakujem Zuzanka!
Odoslané 21.11.2011 8:42 ako reakcia na Zuzana Komendová.
Nádherné,pani Otília.. emoticon
Aj ja sa veľmi rada pozdravím a prihovorím starším ľuďom,doslovne staručkým..ich spoločnosť priam vyhľadávam...mám úžasnú radosť,keď sa na mňa hoci len usmejú emoticon hádam raz,keď budem stará ja,nájde sa niekto,kto sa s rovnakou láskou usmeje aj na mňa ;)
Odoslané 7.3.2012 19:47.
Ukazujem 1 - 20 z 22 výsledkov.
z 2