Na začiatku Božieho slova, pri obraznom opise prvého hriechu našich prarodičov, zaznieva otázka: „Kde si?“ Otázku, ktorú Boh kladie ustráchanému, hanbiacemu a skrývajúcemu sa Adamovi. Neskôr otázka zaznieva opäť, ale tentokrát sa pýta človek:„Bože, kde si?“
Zvlášť táto otázka vyvstáva v príbehu trpiaceho Jóba, ale potom zaznieva i na ďalších stránkach Božieho Slova, i na stránkach histórie ľudstva a zaznieva aj dnes z úst sklamaných, opustených a trpiacich ľudí, ktorí sa pýtajú: „Bože, kde si?“
A Boh nemlčí – dáva odpoveď, ktorú dosvedčuje osobná skúsenosť mnohých postáv z Biblie, z histórie, ale aj zo súčasnosti, a to nielen svätcov. Odpoveď, ktorá znie: „Ja som s vami“. Milujúci Boh je blízko nás – stále. A tak ako sa loďka dotýka hladiny mora a necháva sa ním unášať, tak aj naša existencia je nesená touto skutočnosťou.
Každý sme omylní, vrátane mňa. Každý z mojich omylov mi slúži na poučenie, no je jeden (paradoxne jeden z tých najväčších a dlhoročných) nad ktorým sa dnes už len po usmievam.Totiž niekedy som Boha vnímal ako toho, ktorý je kdesi v Anglicku, Taliansku, Francúzsku, že sa stará o ich životnú úroveň a že na nás Slovákov zabudol, že sme mu ľahostajní a vzdialení. Preto bol vzdialený a ľahostajný aj on mne – a tomu zodpovedalo aj moje prežívanie viery. Občasné, povrchné no predovšetkým neúprimné „plnenie si náboženských povinností“.
Avšak potom čo v jednej, mnou neplánovanej chvíli sa tento „vzdialený Boh“ sklonil ku mne, privinul ma do svojho náručia a prenikol svojou odpúšťajúcou láskou a po vyše dvadsiatich rokoch života s ním, kedy ma zvlášť v ťažkých chvíľach podopieral, či skôr niesol viem, že som sa mýlil. On bol, je a bude so mnou a je pre mňa darom, privilégiom žiť v jeho blízkosti, spoznávať jeho srdce, túžby.
Ježiš je s nami, nie preto, aby číhal na to, čo urobíme zlé a potom nás patrične potrestal, ale aby nám odpúšťal hriechy a pomáhal v našich pokušeniach a slabostiach. Jeho prítomnosť je nádejou pre naše pokazené a bolestivé vzťahy. On hľadí na naše útrapy a žiale a berie ich do svojich rúk (porov Ž10.14). Boh je s nami v našich trápeniach, či už v chorobách, neistotách, opustenosti a aj vtedy, keď nám smrť zobrala niekoho blízkeho. On zbiera naše slzy, ktoré počúva viac ako slová a rozumie im. Ale je aj v našich obavách, keď sa pozeráme do budúcnosti a kladieme si otázku: „Čo bude ďalej???.“ Jeho blízkosť robí z tulákov pútnikov do nebeskej vlasti, do domu Otca.
Nachádzame sa v období adventu, očakávania Vianoc, kedy si nielen pripomíname, ale aj prežívame Ježišov príchod do tohto slzavého údolia. Kiežby Ježiš neostal za žiadnymi dverami ako vtedy v Betleheme. Kiežby ten, ktorý chce s nami kráčať na našej životnej púti a byť pre nás oporou a útechou v trápení, ale aj tešiť sa s nami vo chvíľach radosti, neostal len ako nejaký pozorovateľ. Niekto na vedľajšej koľaji, bez možnosti zasiahnuť svojou mocnou milosrdnou láskou, pretože to je niečo, čo mu spôsobuje bolesť podobnú ako vtedy, keď za nás trpel. A naopak, ak dovolíme, aby zaujal to miesto, ktoré mu patrí a po ktorom túži, ak sa s vierou a dôverou obrátime na Neho, s čím sa boríme, naplníme jeho srdce radosťou, ktorá zaplaví aj to naše.
Všetkým Vám prajem radostné, Bohom naplnené Vianoce.
Jozef Greš
Súvisiace články:
EMANUEL – Boh s nami - prezentácia s hudbou a s automatickým prechodom snímok (pre spustenie je potrebné mať nainštalovaný PowerPoint).
