Držať sa zlatej nite kým neprídeme ku klbku
Dilema. Talentovaní ľudia v našim kresťanských spoločenstvách, často nevedia čo s tým talentom. Môžeme pri budovaní spoločenstva a odovzdávaní posolstva prejaviť veľkú mieru strategického a inovatívneho premýšľania, avšak ak nám chýba cieľ, zmysel či obsah, veľmi to nepomôže. Predstavme si stánok s hotdogmi so všetkým čo k tomu patrí okrem hotdogov.
Možno by sme sa mali pýtať častejšie seba samých aj našich priateľov spoločenstve, čo je podľa nich „tlkotom srdca“ nášho spoločenstva a našej služby. Čo je ten jedinečný spôsob, ktorým vychovávame učeníkov v našom spoločenstve?
Ľudia, ktorí prišli do spoločenstva ešte asi presne nevedeli čo je jadrom, podstatou a špecifikom toho – ktorého spoločenstva, do ktorého vstúpili. Mnoho spoločenstiev je veľmi zaneprázdnených naliehavou službou a do tejto sú noví členovia často rýchle zapájaní. To nie je ani zlé, ani nezvyčajné, avšak tu to nemôže skončiť.
Tí, čo vedú spoločenstvo stoja pred náročnou úlohou. Ako pripomínať členom spoločenstva pripomínať „najdôležitejšiu tému?“ Často sa zamotáme do akcií, ktoré organizujeme, alebo do rôznych detailov našej služby. Potom sa môžeš stať, že sa ľudia cítia skôr ako niekto, kto sa akosi náhodne vyskytol v „programe,“ než niekto kto koná dôležité poslanie na základe povolania zhora.
Čo je naša najdôležitejšia „téma“ a prečo? Menej hluku pomôže ak máme pieseň, ktorú chceme zaspievať. Ak jadro a podstata žiari, potom sa nezamotáme tak ľahko. Taktiku a stratégiu našej služby nebudeme považovať za dôležitejšiu než je naša „hlavná téma.“
Často my, zodpovední za spoločenstvá, robíme chybu. Myslíme si, že cieľ je jasný a preto ho nekomunikujeme. Keď sa rozplynie zmysel a cieľ, všetko ostatné je potom len haló a rozruch okolo.
Väčšina umelcov hľadá niečo nové čo by namaľovali. No, nie je to až také úchvatné, ako sa na prvý pohľad zdá. Skôr by som chcel nájsť nový zmysel v tom, čo mi je už dôverne známe.
Možno, že na hlavný zmysel, cieľ a hlavná téma upadla do zabudnutia. Naša úlohou hľadačov pokladu je ukázať ostatným cestu k miestu, kde je jaskyňa s pokladom. Musíme pomôcť aj druhým lídrom. Pomôcť znovu objaviť zámer, cieľa a našu „tému.“
Picasso je smutný, keď mu chýba námet. V našich spoločenstvách je príliš veľa talentovaných ľudí, život je príliš krátky a poslanie, ktoré nám Ježiš zveril je príliš dôležité.
Aj v spoločenstve, kde som sa niekedy vyplavia základné otázky. Niekedy som prekvapený, zarazený, alebo smutný. Čakám, že každému je všetko jasné. Ale nie je. Je to však úplne normálne, že podstatné veci musíme dookola pripomínať, sebe samým aj ostatným. Či o tom nie je aj život celej Cirkvi. Dookola ten istý príbeh, tá istá omša, to isté tajomstvo, tá istá podstata.
Ostať pri podstate a prenikať do nej viac. To je to nové. Tak to vidím. Gratulujem všetkým, ktorý sa nemusia trápiť s takýmito vecami a majú všetko jasné :)
