K viere, láske, nádeji a modlitbe zaraďujem aj pôst...

Prečo taký názov? Nuž je to z toho dôvodu, pretože pôstom vie človek dosiahnuť strašne veľa. Spevňuje vôľu a upriamuje človeka na veci, ktoré by si pri normálnom bežnom dni ani nevšimol. Aj Ježiš hovorí alebo priamo životom svedčí o jeho významnosti. Spomeniem jeho 40 dňový pôst pred jeho verejným účinkovaním alebo príhodu s vyháňaním zlého ducha, kde apoštolom vysvetľuje, že tento typ duchov je možné vyhnať len modlitbou a pôstom. Keď človek začína pôstiť, tak je to ťažké a nevidí v tom zmysel. Už, aby to skončilo, myslí si. Ale keď objaví tú pravú podstatu, nedokáže nepostiť .

Moje začiatky pôstu, teda toho pravého, boli z dôvodu dôležitého rozhodnutia, o ktorom som musel dlho uvažovať (napíšem o ňom neskôr, keď bude vhodný čas). Samozrejme som nezabúdal ani na modlitbu. V okamžiku, keď je človek oslobodený od všetkých vecí, ktoré ho obklopujú v bežnom živote, tak sa dokáže sústrediť na konkrétne veci neuveriteľným spôsobom. Áno, podarilo sa mi moje rozhodnutie vyriešiť, a to na kolenách v modlitbe a pôste pred svätostánkom. Ten pocit toho duchovného víťazstva mnou i teraz otriasa. To je podľa mňa zmysel pôstu. Upriamiť celého seba na tú dôležitú vec, ktorá stojí pred človekom a odovzdať ju v modlitbe Bohu. Potom sa budú diať veci...

To bol môj prvý zážitok. Pochopil som, že pôst je obrovský dar. Ale ešte som do tohto daru síce videl, ale nevybral všetky veci v ňom. Druhý zmysel pôstu som objavil v Medžugorí. Bolo to z posolstva Panny Márie, kde nás prosí, aby sme pôstili každú stredu a piatok o chlebe a vode a obetovali jej ten čas, ktorý bude využitý na odčinenie zla vo svete. Na prvý raz som nechápal, ako to niekto môže vydržať až dva dni v týždni takto pôstiť. Potom som však počul kázeň pátra Mikuláša o tom, čo je dôležité v živote. Hovoril, že každý kto chce pôstiť, by mal prosiť o dar pôstu. Tak ako prosíme o milosti (dary) Ducha Svätého, tak nech prosíme i o dar pôstu. Vtedy som si povedal, áno, skúsim to. Potom som aj začal pôstiť v stredu i v piatky. Zo začiatku to bolo ťažké, ale prosil som o dar pôstu. A naozaj zrazu to bolo ľahšie. Pokušenia tie ostali. Možno sa i zväčšili. Ale bolo to duchovne ľahké a stále je. Vtedy som pochopil zmysel tohto pôstu. Jednoduchosť života v tých dňoch mi dali pocítiť koľko času je možné stráviť v modlitbe aj keď si človek myslí, že na to nemá čas.

V tomto mojom krátkom zamyslení som snažil aspoň kúsok objasniť moje pocity, keď nastáva čas pôstu. Spomenul som tu konkrétne len pôst od jedla. Ale i tie ostatné pôsty sú podobné. Treba pochopiť ich pravý zmysel. A človek bude šťastný. Budú tam pokušenia a odopieranie, ale veď bez toho by to nebol pôst. Chcem popriať všetkým, ktorí dnes úprimne začínajú tento štyridsaťdňový pôst, aby ho prežili duchovne spojený s Bohom a Jeho Synom Ježišom Kristom. On bude našou oporou vždy, aj keby sme už nemali na pozemskom svete nič...