Pred dvoma rokmi na začiatku pôstneho obdobia som vnímal pozvanie na modlitbu krížovej cesty – k rozjímaniu o jednotlivých zastaveniach. Jedno zastavenie – jeden deň, ráno v modlitbe či v priebehu dňa. Nasledujúce riadky sú ozvenou a ovocím tohto „putovania“ a zároveň pozvaním na krížovú cestu.
Za Vás, ktorí prijmete toto pozvanie v duchu modlitby, sa modlím, aby ste boli požehnaní duchovnou útechou, ktorá z Ježišovho utrpenia a z rozjímania o ňom pramení.
„Kto sa chce naučiť skutočnej pokore, nech rozjíma o Ježišovom umučení. Keď rozjímam o Ježišovom umučení, začínam chápať mnohé veci, ktoré som predtým nemohla pochopiť“.
Svätá Faustína (Denníček 267)
***
Úvod
Krutá realita nášho života znie, že žijeme vo vyhnanstve (Gn 3,23). Avšak Boh nás nenechal napospas osudu. Zanechal svoj majestát a prišiel do tohto nášho slzavého údolia za nami. Nie preto, aby sa prizeral, alebo nás sledoval, ale aby bol s nami. Ba čo viac – „aby niesol naše choroby, aby sa obťažil našimi bôľmi.“ Prišiel, „aby sa nechal prebodnúť pre naše hriechy a strýzniť pre naše neprávosti“ (porov. Iz 53,4-5).
Pane Ježišu, dovoľ nám teraz kráčať s tebou na tvojej krížovej ceste. Podobne ako boháč v podobenstve prosil, aby mu Lazár namočeným prstom zvlažil jazyk v jeho utrpení (Lk 16,24), tak aj my prosíme, dovoľ nám aspoň trochu sa ponoriť do tajomstva tvojho utrpenia a nášho vykúpenia. Daj, nech spojíme svoju bolesť s tvojou, naše slzy s tvojimi, nech sa spoja naše rany s tvojimi a tvoj kríž s naším.
I. Odsúdenie
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti. - Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Bol považovaný za blázna, heretika, provokatéra, za diablovho spoločníka a teraz za rúhača. Nevinne vinný. On! On! – Množstvo zlostných žalobcov a žiaden obhajca. A Ježiš? – Minimum slov, žiadna nenávisť a pomsta, iba trpiaca láska. Aj takto sa obhajuje pravda.
Nedorozumenie, zveličenie našich chýb, ohováranie či osočovanie. – Rany, ktoré prichádzajú niekedy z čista-jasna, keď to nečakáme a tak silne, že ledva lapáme po dychu.
Ježišu, prosíme ťa o múdrosť správne reagovať v čase nedorozumení, silu krotiť naše emócie a zvlášť o milosť, aby sme my neboli tí, ktorí na iných ukazujú prstom.
Nevinne odsúdený Ježišu, zmiluj sa nad nami. – Aj nad dušami v očistci.
II. Prijatie kríža
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti. - Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
V dňoch, keď mal byť vzatý zo sveta, sa Ježiš „pevne rozhodol ísť do Jeruzalema“ (porov. Lk 9,51). Išiel, aj keď vedel, čo ho čaká. Nezastavila ho agónia duše v Getsemany, údery bičom ani tŕňová koruna. A necúva ani teraz. Mlčky, pokorne a s láskou prijíma kríž.
Vlastné zlyhania, nenaplnené túžby, naštrbené vzťahy v manželstve, rodine, škole či práci, zatúlané deti, strata zamestnania či choroba, ktorá obmedzuje a napĺňa budúcnosť strachom. – Ako ísť ďalej?
Pane, nech o nás neplatia slová arského farára: „Naším najväčším krížom je strach prijať kríž.“ Pomôž nám preto pevne sa rozhodnúť kráčať ďalej.
Rozhodný Ježišu, zmiluj sa nad nami. – Aj nad dušami v očistci.
III. Prvý pád
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti. - Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
„Hľa, Boží Syn, utíšil búrku a teraz padá pod kúskom dreva!“ – Ktovie, aké ešte posmešné vety zazneli. Hladný, smädný, vyčerpaný po vnútornom utrpení v Getsemanskej záhrade, bičovaní a po tŕním korunovaní klesá na zem.
Bezdomovec, prostitútka, alkoholik, narkoman, extravagantný mladý človek, zlodej, ... – Mnohokrát za ich stav môže zlyhanie iných. Nie malé zlyhanie. Sme naozaj takí dobrí, aby sme mierili na nich kameňom?
Ježišu, pri pohľade, ako ležíš na zemi, ťa prosíme, nauč nás pozerať sa na iných nie prísnym okom, ale chápajúcim srdcom. A všetkým spomínaným pomôž vstať.
Vyčerpaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. – Aj nad dušami v očistci.
IV. Stretnutie s matkou
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti. - Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Mária bola neoddeliteľnou súčasťou Ježišovho života. A je tu aj teraz. Nekvíli, nenadáva ani nezvoláva Božiu pomstu. Nikomu nič nevyčíta, ale mlčky trpí. Tu sú všetky slová zbytočné. Bez toho, aby otvorila ústa či pohla rukou, sa stáva neoddeliteľnou súčasťou krížovej cesty svojho syna.
Ježišu, na príhovor tvojej matky, daruj nám spolucítiace srdce a silu vedieť mlčky stáť pri našich blízkych v ich utrpení.
Prítomnosťou matky povzbudený Ježišu, zmiluj sa nad nami. – Aj nad dušami v očistci.
V. Šimon Cyrenejský
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti. - Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Rímski vojaci by mali vážny problém, ak by im odsúdenec zomrel skôr ako mal. Preto „prinútili“ Šimona, aby mu pomohol niesť kríž. A odsúdený? – Neodmieta, ale pokorne prijíma vynútenú pomoc. Stvoriteľ je odkázaný na svoje stvorenie. Boh však neostáva nikomu nič dlžný. Tradícia hovorí, že Šimonovi synovia boli poprední muži v ranej Cirkvi.
„Lebo im odpustím vinu a na ich hriech si viac nespomeniem“ (Jer 31,34). – Boh zabúda na hriechy, ktoré odovzdáme do jeho milosrdenstva, ale pamätá si na to, čo sme pre neho urobili. – „Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mt 25,40).
Pokorný Ježišu, prosíme ťa o pozorné a vnímavé srdce, ktoré by veľkodušne odpovedalo na tvoje očakávania a na potreby našich blížnych.
Vďačný Ježišu, zmiluj sa nad nami. – Aj nad dušami v očistci.
VI. Veronika
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti. - Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Cez dav sa odvážne prediera žena. Chce sa „len“ prizerať tak ako ostatní?! – Nie, chce byť blízko neho a vidieť jeho tvár. Vidiac, že je zakrvavená, neľutuje svoj ručník a podáva mu ho. A Ježiš? – Ako odmenu jej necháva na ňom odtlačok svojej tváre.
Pane, ja hľadám tvoju tvár (Ž 27,8). – „...k dokonalému sústredenému rozjímaniu o Pánovej tvári nedospejeme vlastnými silami, ale iba tak, že sa necháme viesť milosťou.“ (Ján Pavol II).
Ježišu, prosíme ťa o milosť, ktorá nám pomôže odvážne sa predierať všetkými každodennými starosťami i nástrahami života. Pomôž nám, aby sme hľadali v modlitbe tvoju tvár – tvár, ktorú túžiš odtlačiť už nie na kúsok textilu, ale do nášho srdca.
Ježišu, po našej blízkosti túžiaci, zmiluj sa nad nami. – Aj nad dušami v očistci.
VII. Druhý pád
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti. - Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Mária sa dotkla jeho srdca, Veronika tváre a Šimon jeho kríža. Po týchto stretnutiach dodávajúcich mu posilnenie prichádza ďalší pád. Toto však nie je podľa predstáv okolostojacich, zvlášť rímskych vojakov, a tak nespokojnosť a napätie rastie. Vyčítavé pohľady i slová na Ježišovu adresu pribúdajú.
Trpezlivosť a zhovievavosť sú prejavom milosrdenstva. Ježiš ani jedno ani druhé od svojich mučiteľov čakať nemohol a ani by sa nedočkal. My sa však máme snažiť byť trpezliví a zhovievaví k sebe a ešte viac k možno už stokrát opakovaným chybám ľudí okolo nás. Boh totiž vedie k odpusteniu, Satan však k znechuteniu pri našich pádoch a pádoch iných.
Ježišu, koľko si mal trpezlivosti a zhovievavosti so svojimi učeníkmi a máš aj s nami. Prosíme ťa, nauč nás týmto čnostiam.
Trpezlivý Ježišu, zmiluj sa nad nami. – Aj nad dušami v očistci.
VIII. Plačúce ženy
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti. - Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
„ ... neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi“ (Lk 23,28). – Zvláštne, Ježiš odmieta útechu. Nestojí o lacný súcit, ale ide na koreň veci. Najväčšou útechou pre neho a pre srdce Otca je, keď plačeme nad svojimi hriechmi.
Nie je ľahké priznať si vlastné zlyhanie a slabosti. – Zvlášť, keď naša spoločnosť hovorí, túži a oceňuje úspech. V dobe, keď sa relativizuje a bagatelizuje skutočnosť hriechu – nie je ľahké uznať svoje pády. Nie je to ľahké, ale je to pravdivé a oslobodzujúce.
Ježiš, ty si Pravda, naplň nás duchom pokory a úprimnosti, aby sme žili v pravde, a nie v pretvárke. Nech nás tvoj Duch vovádza cez sviatosť zmierenia do milujúceho náručia Otca.
Pravdivý Ježišu, zmiluj sa nad nami. – Aj nad dušami v očistci.
IX. Tretí pád
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti. - Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Neustále opakujúce sa chyby, vlastná závislosť alebo závislosť niekoho blízkeho, ktorá robí život neznesiteľným, rozleptané medziľudské vzťahy, diagnostikovanie smrteľnej choroby či strata blízkeho človeka. – V týchto a podobných chvíľach, máme právo na slzy. Na otázky: „Prečo?. Má život zmysel?“. Na pochybnosti o Bohu. O tom či naozaj má nad všetkým moc.
Máme však, ako tí, ktorí nasledujú Krista, právo na zúfalstvo či dokonca na myšlienky o ukončení života?
Tu sa však Ježišova cesta nekončí...
Pane, ty si povedal: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste obťažení a ja vás posilním“ (Mt 11,28) – prosím ťa, daj, aby sme sa na teba obrátili aj vo chvíľach našej nemohúcnosti a bezradnosti.
Ježišu, Nádej naša, zmiluj sa nad nami. – Aj nad dušami v očistci.
X. Strhávanie šiat
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti. - Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Múdrym spôsobom zachránil ženu-cudzoložnicu pred ukameňovaním. Inokedy v spovedi bez slov v dome farizeja Šimona odpustil hriechy prostitútke a daroval jej nový začiatok. A teraz – nemilosrdne a ponižujúco jemu násilne strhávajú prischnuté šaty. Rany po bičovaní sú rozjatrené a nanovo zaliate krvou. Ba čo viac, Boží Syn, skrze ktorého a pre ktorého bolo všetko stvorené, je tu nemilosrdne a ponižujúco obnažený.
Aj sexualita je Boží dar. Nezodpovedným spravovaním tohto daru – tolerovaním predmanželského sexu a považovaním to za niečo normálne, cudzoložstvom a antikoncepciou v rôznych podobách, ale tiež pornografiou, sebaukájaním a homosexualitou, sa však človek necháva zotročiť a degraduje svoju dôstojnosť i dôstojnosť iných. – Žiaden hriech neevokuje toľko zvedavosti, túžby a pokušenia ako tento a zvlášť u mužov. Máloktorý hriech zasahuje ľudskú spoločnosť (deti, mládež, dospelých, viac či menej vzdelaných) v takom rozsahu a takým spôsobom ako tento.
Ježišu, pre nás potupený, prosíme ťa, obdar nás vnútornou silou a pomôž nám múdro a zodpovedne spravovať dar sexuality.
Potupený Ježišu, zmiluj sa nad nami. – Aj nad dušami v očistci.
XI. Pribíjanie na kríž
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti. - Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
„Klince nedržali ťa na kríži viem, iba z veľkej lásky ku mne si tam šiel,“ spieva sa v istej piesni. A prorok Izaiáš hovorí: „Obetoval sa, pretože sám chcel“ (Iz 53,7). Svätý Pavol zasa píše: „...stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži“ (Flp 2,8). – Nepochopiteľná láska – to je dôvod, prečo si Ježiš líha na kríž a to, čo ho na ňom drží.
Údery na klince stíchli, ale hlas jeho lásky nie. – Aj údery päsťou na stôl: „A bude po mojom,“ sprevádzajúce presadzovanie vlastnej vôle, sú slabšie ako sila lásky. Lásky, ktorá dáva za pravdu, a ktorá sa pre dobro iných vie zriecť svojej vôle.
Pán a kráľ, pre svoju poslušnosť nám daj milosť vedieť sa zriekať seba samých pre dobro iných.
Poslušný Ježišu, zmiluj sa nad nami. – Aj nad dušami v očistci.
XII. Smrť na kríži
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti. - Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Až tu ho doviedla láska. On zaujal moje miesto. Moje miesto hanby. Tvoje miesto hanby. – „Zdá sa, akoby kríž vyrastal zo zeme. Avšak kríž je dar z neba, na ktorom za ramená Otec drží svojho Syna“ (Ján Pavol II.). – A Ježiš uprostred krutých bolestí tela a opustenosti duše na vrchole smrteľnej agónie prosí: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“
„...nevedia čo robia.“ – My naozaj nevieme, čo všetko nás ovplyvňuje, čo všetko dedíme z generácie na generáciu a ako sme poznačení výchovou. No predovšetkým zďaleka nevieme, čo hriechom spôsobujeme Bohu a koľko bolesti vnášame do Otcovho srdca, keď vidí ako si jeho dieťa ničí život. A nielen sebe.
Vďaka Ježišu, vďaka za tvoj kríž. Vďaka za tvoju modlitbu, ktorej slová platia a znejú stále.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. – Aj nad dušami v očistci.
XIII. Snímanie z kríža
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti. - Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Betlehemská maštaľ – jeruzalemská Golgota. Okamihy narodenia a smrti. Aj keď sú tak rozdielne, predsa majú niečo spoločné: Drevo. Najprv v podobe útulných jasieľ a teraz ako hanobný nástroj umučenia. No je tu ešte niečo viac, vtedy aj teraz – milujúca náruč matky.
„Hľa tvoja matka!“ (Jn 19,27). Inými slovami: „Hľa, náruč aj pre teba!“ – Ježiš chce, aby Mária, jeho matka, bola neoddeliteľnou súčasťou aj nášho života – našej krížovej cesty.
Bolestná Matka, ty si s láskou objímala mŕtve telo svojho syna, prosíme ťa, prijmi aj nás do svojho materinského náručia.
Ježišu, ktorý si dal svoju matku Máriu za matku nám všetkým, zmiluj sa nad nami. – Aj nad dušami v očistci.
XIV. Pochovávanie
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti. - Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Hriech je diablov dych – dych smrti. Jeho závan je viditeľný nielen kdesi vo vojnách či genocídach, ale aj blízko nás, v našom živote. Dych otca lži, ktorý nás pokúša „byť ako Boh“ a určovať si pravidlá života. Dych sebalásky, ktorý rozdeľuje a vedie k opustenosti, mení radosť na smútok a napĺňa srdce nepokojom, ba až vnútornou rozorvanosťou.
Niet lepšej ilustrácie ničivých následkov hriechu, akým je Ježišovo utrpenie od Getsemanskej záhrady až po záhradu, v ktorej ho pochovávajú. Čo už viac nás má presvedčiť o sile hriechu, ak nie zohavené telo Boha? – „Ako sa nad ním zhrozili mnohí, veď neľudsky je znetvorený jeho výzor a jeho obraz je nepodobný človeku (Iz, 52,14). Nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho, a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili. Opovrhnutý a posledný z ľudí, ... pre hriech svojho ľudu dostal úder smrteľný“ (Iz 53,2-3; 53,8).
Muž bolesti, ty ktorý si spoznal utrpenie, vďaka tebe miestom hriechu už nemusí byť naše srdce, ale tvoj hrob.
Umučený Ježišu, zmiluj sa nad nami. – Aj nad dušami v očistci.
Záver
Po Ježišovej smrti sa zdrvení apoštoli rozutekali. Tí, čo očakávali vykúpenie Izraela, boli sklamaní. Naopak, nadmieru spokojní boli Herodes, veľkňazi, zákonníci a farizeji.
Všetci sa však mýlili, pretože Otec svojím Dychom – mocou Ducha Svätého, vzkriesil svojho Syna!
Pán môj a Boh môj! (Jn 20.28). Prvý a Posledný a Živý, ty máš kľúče od smrti a podsvetia (Zjv 1,17-18) dychom svojich úst nás oživuj.
Bol si zabitý a svojou krvou si Bohu vykúpil ľudí z každého kmeňa, jazyka, ľudu a národa.
Baránok Boží, hoden si prijať dobrorečenie a česť, slávu a moc na veky vekov (Zjv 5.13).
Ty, ktorý si Emanuel – Boh s nami, aj na našich životných cestách, skláňaj sa k nám a obväzuj nám rany ako Milosrdný Samaritán. Keď nevládzeme ako Dobrý Pastier ber nás do rúk a všetkých nás veď späť DOMOV, do náručia čakajúceho a večného OTCA.
Amen.
Jozef
