Blogy

« Späť

Cirkev príliš konzervatívna a či liberálna?

Zdá sa, že už aj na naše malé Slovensko dorazili diskusie o tom, či je Katolícka cirkev vo svojom učení aj praxi príliš konzervatívna alebo príliš liberálna, resp. či treba zachovať súčasný status quo. Vlastne tým novým na tom je, že túto verejnú diskusiu iniciujú slovenskí kňazi. Podobne ako pred istým časom v Rakúsku, aj u nás niekoľko kňazov podpísalo výzvu, ktorá nabáda ku konkrétnym zmenám v cirkvi.

Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že „reformisti“ žiadajú zrušenie povinného celibátu, svätenie žien, vyšší podiel laikov v správe a živote cirkvi, podávanie Eucharistie znovu zosobášeným, atď. V západných krajinách sa k týmto bodom pripájajú aj problematika homosexuálnych párov či eutanázie a potratov.

Cieľom tohto blogu nie je tento problém rozsúdiť. Nie som teológ, a hoci mám na veci svoj názor, myslím si, že treba tieto veci slušne a vecne vydiskutovať. Bohužiaľ, ako to už zvykne bývať, vecné vyjadrenia veľmi skoro nahradili osobné útoky a výpady. Slušná diskusia s použitím argumentov totiž pre mňa neznamená poprieť svoj vlastný názor. Žiadosť  vyvolala búrlivé reakcie, ktoré sú podľa môjho súdu skôr démonizáciou konkrétnych osôb a podsúvaním tvrdení, ktoré v žiadosti neodzneli. Nešťastné je aj to, že slovenská inciatíva vychádza z rakúskej, kde má tento spor iný kontext. Celý tento spor je však širší a oveľa podrobnejšie sa mu venuje napr. postoy.sk.

Chcem však poukázať na inú vec. Mne pri oboch stranách tohto sporu chýba akési uvedomenie si jednej základnej pravdy – že cirkev cirkvou nerobí jej konzervatívnosť ani liberalizmus – že podľa Božieho Slova sa človek stáva kresťanom preto, lebo stretol svojho Pána, obrátil sa, konal pokánie, získal osobnú vieru. Že zažil osobný Boží dotyk, zásah, ktorý nejakým spôsobom zmenil jeho doterajší život. Obrátenie je takým životným prelomom, že ho nemožno ignorovať. Väčšinou sa dá charakterizovať len ako život „pred“ a „po“.

Tieto diskusie vo mne vyvolávajú silný pocit, akoby „byť kresťanom“ alebo „byť katolíkom“ znamenalo niečo ako sympatizovať s cirkvou na základe jej imidžu. Akoby podľa týchto diskutérov cirkev mohla pritiahnuť ľudí buď na základe otvorenosti voči dobe alebo naopak vďaka vernosti ideálom, ponuke alternatívy voči svetu. Paradoxne, oba tieto prístupy môžu cirkvi čiastočne pomôcť v službe svetu a hoci sa na prvý pohľad zdá, že sa navzájom celkom vylučujú, nie je tomu tak.

Podľa Biblie by cirkev skutočne mala byť vždy alternatívou, kde platia iné pravidlá než vo svete, kde panuje láska a odpustenie, kde človek môže zažiť vzkrieseného Krista a celkom iný štýl života, než ponúka svet. Na strane druhej, cirkev musí byť otvorená voči svetu, hovoriť jazykom, akému svet rozumie, prejavovať Božiu lásku praktickým a zrozumiteľným spôsobom (formou služby). Určitá konzervatívnosť aj otvorenosť je preto nevyhnutná. Na tomto mieste sa nezaoberám otázkami ako je homosexualita či eutanázia, pretože tie sú podľa môjho vedomia a schopnosti chápať Božie Slovo úplne mimo Boží plán a vôľu.

Cirkev nie je kultúrna inštitúcia ani firma, ktorej produkty sa majú páčiť. Zmyslom cirkvi nie je získať priazeň davov. Úlohou cirkvi nie je ani zotrvať v myslení 12. storočia a pri každej zmienke o zmene hroziť peklom. Cirkev sa nemôže snažiť pritiahnuť ľudí tým, že sa zabetónuje alebo naopak totálne prispôsobí. Cirkev môže získať ľudí len hlásaním Ukrižovaného, evanjelizáciou, poctivou misiou a službou. Získať niekoho pre Krista nie je vecou marketingu ani šikovnosti, je to vec Božej milosti, nadprirodzená práca Svätého Ducha, ktorý koná v srdci človeka. Je to vec dotyku Božej lásky, ktorý nedokáže človek nijakým spôsobom vyprodukovať. Môžeme mať cirkev superkonzervatívnu, superliberálnu, s mnohými projektmi – ak v nej nebude vanúť Duch, ak sa nebudú diať Božie veci, tak to nemá zmysel.

Neustále počúvame plač nad tým, ako sa Európa odkresťančuje. Tento výrok je pravdivý len čiastočne. Áno, kresťanské hodnoty sú zatracované a zosmiešňované, do popredia sa tlačia veci niekedy až choré a perverzné. Na strane druhej, ak by bola Európa natoľko kresťanská, ako sa snažíme samých seba presvedčiť, nemyslím si, že by uzrelo svetlo sveta také množstvo vojen (vrátane hrôz holokaustu), korupcie či iných negatívnych fenoménov. Nie je to skôr tak, že síce zástupy ľudí v minulých storočiach do cirkvi chodili, ale k Bohu nikdy vnútorne nepriľnuli? Nie je to o tom, že sa celé národy pokresťančili, ale nie vždy zevanjelizovali? Že sa len jednoducho jedno náboženstvo vymenilo za druhé bez vnútornej zmeny, pokánia a znovuzrodenia? Napokon, nie sú dejiny plné svätcov, ktorí znovu a znovu vychádzali na misijné pole, pretože ľudia odmietali cirkev (don Bosco, Filip Neri, František)?

Prečo neustále plačeme nad stratou pozícií, prečo sa vybíjame debatami o veciach, ktoré nikoho nespasia? Prečo radšej nerozvíjame službu evanjelizácie a misie priamo tam, kde dnes Boha odmietajú? Prečo očakávame, že sa budú kresťanské hodnoty presadzovať samé? Veď niekto musí byť nositeľom týchto hodnôt! Neexistujú niekde vo vzduchoprázdne v katechizmoch a zbožných prianiach...

A tak, milí konzervatívci aj reformisti, myslím, že odpoveď na otázky leží niekde inde. Cirkev neporastie ani zabetónovaním sa, ani prílišnou otvorenosťou a prispôsobením sa. Porastie evanjelizáciou a misiou v moci Božej – vo vanutí Božieho Ducha.
 

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Najdôležitejšie je, aby každý príslušník Cirkvi si uvedomil že "on tvorí Cirkev". On evanjelizuje vo svojej stálej osobnej misii, svojimi postojmi i skutkami. Darmo bude Cirkev organizovať misie na uliciach aj so svedectvami príslušníkov, keď okolie bude vnímať neprispôsobivosť, pýchu, odmietanie, nelásku a ďalšie negatíva v jej príslušníkoch, keď nebude vidieť ako viera koná, ako pretvára ľudské srdcia a myslenie i činy.
Odoslané 2.5.2012 9:48.
Túto tému by som vôbec nezľahčovala, preto mi nedá ani, aby som ju obišla bez pristavenia sa.
Všetko záleží od dobrých pastierov. Od svätých pastierov. Ak budú naši pastieri svätí, budeme aj my.
Dovolím si zacitovať úryvok z knihy Medžugorský zázrak os sestry Emmanuely: "Všetci iste poznáte svätého Farára z Arsu. Viete, ako veľmi priťahoval hlavne veľkých hriešnikov, aby ich priviedol k Bohu. Jeho svätosť bola veľká a tým, že dosiahol mnohé víťazstvá pre duše, veľmi rozhneval satana, ktorý ho často prichádzal obťažovať, aby zanechal svoju činnosť. Dokonca mu aj v noci svojimi výsmechmi prekážal v spánku a pokúsil sa zapáliť mu posteľ. Jedného dňa, keď sa svätému Farárovi znovu podarilo vytrhnúť satanovi veľký počet duší, ten sa nezdržal a zlostný mu povedal: Ak vo Francúzsku nájdem troch ako ty, nebudem tam môcť už pôsobiť!
Traja veľkí svätí ako Farár z Arsu, by mohli zabrániť satanovi jeho pustošivé pôsobenie vo Francúzsku? Akú nepredstaviteľnú moc má svätosť jedného jediného človeka! Jeden svätý je mocnejší pre svoju krajinu a pre svet ako prezident republiky! Ibaže vo Francúzsku nebolo ďalších dvoch svätých, ktorí by mohli doplniť túto ochranu..."
Takmer v každom posolstve z Medžugoria Kráľovná Pokoja nás prosí o modlitby za kňazov. Ona vie, že nezmôžeme nič bez pastierov. Prosí nás, aby boli každý deň v našich modlitbách. Robíme to? Počujeme jej naliehavé volanie?
Odoslané 2.5.2012 13:42.
Velmi pravdive a skutocne poucne vysvetlenie. Uplne sa s Vami stotoznujem.
Odoslané 2.5.2012 15:55 ako reakcia na Eva Vráblová.
Súhlasím s Ankou, že liberalizmus či konzervatívnosť Cirkvi málo súvisí s vonkajšími znakmi.
Napríklad nevidím nič zlé v podávaní sv.prijímania na ruku, ak je farnosť v tomto smere vyspelá a sú dodržané liturgické predpisy ohľadne Eucharistie. Pán Ježiš pri poslednej večeri apoštolov nekŕmil, ale lámal a dával im svoje presväté Telo a tiež piť z kalicha. Takisto bolo spočiatku v nejednej farnosti veľa búrok , že sv. prijímanie podávali aj starší, formovaní miništranti. Mnohí ľudia vyliezli z lavice a obišli celý kostol, aby sa na sv.prijímanie dostali ku kňazovi....
Väčšie nebezpečenstvo liberalizmu vidím v tom, ak kňaz príde na sv.omšu oblečený nevhodne a nedá si námahu mať ani kňazskú košeľu...alebo prehodiť štólu pri vysluhovaní sviatosti zmierenia.Alebo ak si mladý kaplán so všetkými, aj desaťročnými miništrantmi tyká. Nejde tak o odstup, ale o úctu voči sviatosti vysviacky.
Tiež vidím ako prejav liberalizmu, že v mnohých farnostiach, hoci je dostatok kňazov, sa v týždni po Vianociach až do Zjavenia Pána nespovedá na prvý piatok, lebo "vianočná spoveď stačí"....alebo pred nedeľou Božieho milosrdenstva "stačí " veľkonočná....lebo ozaj sme krehkí ľudia, a stane sa, že sa človek dopustí hriechu, hoci aj nie ťažkého, ale z bázne si netrúfa pristúpiť ku sv. prijímaniu. Dovoľujem si tvrdiť, že dokonca za totality, kde bola horlivosť duchovných nežiadúca zo strany vládnúcej triedy, boli duchovní akísi ústretovejší.
Vítam fakt, že pri všetkej úcte k M.Schneidrovi-Trnavskému a Jednotnému katolíckemu spevníku, s čím máme prvenstvo v Európe,lebo v iných krajinách mala každá diecéza iný spevník....sa niektoré piesne revidujú podľa požiadaviek II. vatikánskeho koncilu. A zavádzajú sa nové ordináriá- Sláva, Verím, Baránok Boží atď...ktoré nie sú umelo "napasované" na niektorú pieseň z JKS.
Ale dôležité je to, čo píše Anka: vnútorná obnova podľa evanjelia, potom nehrozí ani skostnatelý konzervativizmus, ani bezbrehý liberalizmus.
Odoslané 2.5.2012 16:10.
Citujem z tvojej pripomienky: "Všetko záleží od dobrých pastierov." Ako sa človek vyvíja, ako sa formujú jeho životné názory a postoje záleží od mnohých faktorov - prostredie, rodina a jedným z nich je aj kňaz. Cirkev vedú a aj tvoria kňazi, ja som len chcela poukázať na nutnosť zodpovednosti aj ďalších jej členov - nás ľudí, do čoho spadajú aj naše modlitby za nich.
Odoslané 2.5.2012 19:08 ako reakcia na Eva Vráblová.
K otázke konzervatizmu či liberalizmu, viem len poznamenať, že Ježiš Kristus nebol liberál. Ty, Irma, ako aj ja citlivejšie vnímame vonkajšie prejavy našich kňazov, práve preto, že v nich chceme vidieť ich svätosť prejavenú aj zovňajškom. Náš pán farár aj pán kaplán pre mňa vyžarujú svetlo, aj keď hrajú futbal s miništrantmi v tričku. Ináč ich nevidieť bez koláriku.
Odoslané 2.5.2012 19:20 ako reakcia na Mária-Irma Danieliszová.
Myslela som výlučne sakrálny priestor. A veľmisami páči, ak kňaz, keď príde do kostola- či spovedať alebo slúžiť sv.omšu,na pár okamihov kľakne. Samozrejme by som nijaqkéhokaplána nenútikla, aby hral futbal v reverende ako za čias don Bosca!
Odoslané 2.5.2012 21:49 ako reakcia na Anna Václavová.
Anička, to je v poriadku, čo píšeš, ja som na Tvoj koment aj ťukla, že sa mi páči. Ale moje slová boli adresované na blog, ako odpoveď, prečo sa toto deje - a musíme povedať, že už vo veľkom meradle - , že niektorí kňazi túžia po reforme, možno ju aj sami iniciujú a podporujú. Prečo im nestačí poslušnosť ku Svätej Stolici. Prečo im nestačí láska k Najsvätejšej Trojici, ako vrcholná Láska, ktorej obetujú svoje putá k pokrvnej rodine, ako i možnosť oženiť sa. Prečo tejto Láske už nechcú podriadiť svoje životy? Ak vo svojom srdci pocítili pichnutie po tŕňovej korune samotného Krista, a odpovedali na Jeho volanie, už ich predsa nikdy žiadna iná láska na svete nemôže urobiť blaženejšími a šťastnejšími, ako Láska Božského Spasiteľa. Pán Ježiš je žiarlivý Boh, On chce a zaslúži si celé ich srdce...Náš predrahý Svätý Otec určite veľmi dobre vie o tejto iniciatíve, ktorej nie je a nemôže byť nikdy naklonený. Prečo im nestačí jasný odkaz Hlavy Cirkvi?
Odpoveď je jednoduchá: netúžia už plniť Božiu vôľu, ale svoju...Ak by títo rebelujúci kňazi skutočne plnili iba vôľu Otca, ktorý je na nebesiach, stávali by sa svätými a ich svätosť by priťahovala aj nás, svoje ovečky, ktoré sme im boli zverené do zodpovednosti.
Ak budú naši kňazi svätí, budeme aj my, pretože nás budú vyzývať ku svätosti, burcovať naše uspaté svedomie, budú nám príkladom v obetavosti, láske, pokore, svätosti...Kňazi, ako zasvätení služobníci Boží, sú v oveľa väčšom meradle viac napádaní Zlým, ako my, ostatní ľudia, pretože diabol vie, že keď zvedie na svoju stranu čo len jedného kňaza, vie, že Svätá Cirkev je oslabená, a beda, ak z neho dokonca vychádza pohoršenie...Pretože odkloní tak od Pravého učenia mnoho duší, čo zanechá za sebou nevyčísliteľnú spúšť...Preto sa máme za pastierov veľmi veľa modliť, aby dokázali odolávať Zlému, boli verní pravému učeniu Ježiša Krista, boli verní Desatoru a viedli bezúhonne Boží ľud. Toto všetko som mala na mysli, keď som písala o svätých pastieroch. Ja sama mám vo veľkej úcte kňazov a som si vedomá, že bez nich by moja duša neobsiahla spasenie.
Pane, daj nám kňazov, svätých kňazov a učiň nám byť prístupnými ich náukám.
Odoslané 3.5.2012 15:56 ako reakcia na Anna Václavová.
Pani Vráblová,
nemôžem súhlasiť s týmto Vaším súdom o rebelujúcich kňazoch. Problém je príliš široký a zložitý na to, aby sa diskusia zamietla takýmito tvrdými vyhláseniami.

Problém je totiž v tom, že pri otázkach ako je povinný celibát alebo antikoncepcia, v cirkvi neexistuje konsenzus už dlhú dobu. Je známou skutočnosťou, že pápež Pavol VI. chcel povinný celibát zrušiť, nesúhlasil s ním. Ján XXIII. viacerým kňazom, ktorí sa oženili, udelil dišpenzy. Ba aj Benedikt XVI. ešte ako kardinál vyhlásil, že súčasná cirkevná prax nie je dogmou a podlieha zmenám. Rôzne postoje zaujímajú teológovia aj k znovuzosobášeným a používaniu antikoncepcie. Ba komisia 2. Vat. koncilu, ktorá sa problematikou antikoncep. zaoberala, mala na túto otázku iný názor, než neskôr vyjadril Pavol VI. vo svojej encyklike.

Preto je tu hneď niekoľko rôznych problémov, ktoré si vyžadujú slušnú diskusiu. Tvrdenia, ktoré ste tu predložili o neposlušných či rebelujúcich kňazoch, diskusiou nie sú. A toto nepíšem ako ich obhajobu. Píšem to ako človek, ktorý má rád, keď sa vynášajú argumenty, nie osočovania a súdy.
Odoslané 3.5.2012 16:06 ako reakcia na Eva Vráblová.
Evička, ja som nešťastne reagovala na tú tvoju vetu: „Všetko záleží od dobrých pastierov.“ S tým sa nedokážem stotožniť, lebo môj názor je taký, že bez skutkov kresťanov Cirkvi jej dejatelia nezmôžu nič. Kňazov si nevyberáme my, ale svoje povolanie prijímajú ako volanie Ducha Svätého a môžu sa rozhodnúť pre štatút Cirkvi v dostatočnom čase a možno som naivná, možno mi Pán Boh poslal do cesty len kňazov, ktorí svoje povolanie berú naozaj ako dar a vykonávajú ho zodpovedne, obetavo, smerujúc ku svätosti. Ty sama píšeš, že to majú o to ťažšie, že sú na nich väčšie tlaky a útoky či už z radov neveriacich, a často aj veriacich, ale hlavne zo strany zlého, s tým sa dá len súhlasiť. Že sú pod drobnohľadom z každej strany, a kritika sa im nevyhýba, práve naopak, aj to je pravda, ale vďaka Bohu, mám skúsenosť s mladými kňazmi, že aj keď tak ako každý menej skúsený, sa dopúšťajú možno aj nejakých chýb, orientujú sa na plnenie svojich povinností kňaza v plnosti a oddanosti. Poznám tvoj vzťah ku kňazom a preto som presvedčená, že časový priestor ubral z tvojej diskusie práve toto podstatné, že si ich všeobecne vysoko vážiš, o čom svedčí aj fakt, že si oddaná a poslušná ovečka svojho duchovného vodcu – kňaza farnosti. Že vo všeobecnosti túžiš po svätosti kňazov, ťa uisťujem, že ich je viac než si myslíš, ale pozná ich najlepšie Pán Boh.
Odoslané 3.5.2012 18:14 ako reakcia na Eva Vráblová.
Je zaujímavé vedieť, že ak zaujmete jasné a radikálne stanovisko, hneď ste oponentom a útočíte a osočujete. Ak by som bola liberálna, stavím sa o čo chcete, milý pán Sedláček, že na môj koment nebudete reagovať, pretože by sa niesol v tom zmysle, ktorý zrejme chcete počuť. Čo je slušná diskusia? Môj názor je taký, že ak s niečím moje najvnútornejšie vnútro nesúhlasí, bolo by farizejstvo mlčať a tváriť sa, že ten problém neexistuje. Ale aký potom budem kresťan, aký budem kvas? Mám umlčovať Ducha Svätého, ktorý chce cez moje ústa prehovoriť?
Ak máte čas, prečítajte si prosím slová Pána Ježiša, ktoré hovoril svojim apoštolom v knihe Evanjelium, ako mi bolo odhalené od Márie Valtorty:

Viete však, čo znamená nasledovať ma?

Prísť ku mne ako učeník znamená zriecť sa všetkých lások kvôli JEDINEJ: mojej. Zriecť sa sebeckej lásky k sebe samým, hriešnej lásky k bohatstvu, zmyselnosti, alebo moci, počestnej lásky k manželke, svätej lásky k matke, otcovi, hlbokej lásky k deťom a k súrodencom a ich lásky. Všetko to musí ustúpiť MOJEJ láske, ak človek chce byť mojim. Veru, hovorím vám, že moji učeníci musia byť slobodnejší, než vtáky lietajúce vo vzduchu, slobodnejší, než vetry, ktoré sa preháňajú po oblohe bez toho, že by ich mohol niekto alebo niečo zadržať. Slobodní, bez ťažkých reťazí, bez pút lásky k veciam, bez čo i len jemných pavučín tých najmenších prekážok. Duch je ako chúlostivý motýľ uzavretý v ťažkej kukle tela a let mu môže sťažiť alebo ho úplne zastaviť hoci len jemnučké vlákno pavúka. zmyselnosti a nedostatočnej veľkodušnosti v obeti. Ja chcem VŠETKO bezvýhradne. Duch potrebuje túto slobodu dávania, veľkodušnosť dávania, aby mal istotu, že sa nezachytí do pavučiny citov, zvykov, úvah, strachu, natiahnutých, ako mnohé vlákna omnoho obludného pavúka, ktorým je Satan, zlodej duší.

Ak niekto chce prísť ku mne a nemá v svätej nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. Povedal som: Nemá v svätej nenávisti. Vy si v srdci hovoríte: Učí, že nenávisť nie je nikdy svätá, preto si protirečí. Nie, neprotirečím si. Ja hovorím, že treba nenávidieť záťaž lásky, telesnú vášnivosť lásky k otcovi a matke, k manželke a deťom, k bratom a sestrám, aj k svojmu vlastnému životu, ba dokonca prikazujem milovať príbuzných s ľahkou slobodou, charakteristickou pre ducha. Milujte ich v Bohu a pre Boha, nikdy však neodsúvajte Boha za nich, no usilujte sa a dbajte, aby ste ich priviedli tam, kam už dospel učeník, čiže k Bohu, Pravde. Takto budete sväto milovať príbuzných i Boha, budete zmierovať dve lásky a urobíte z pokrvných zväzkov nie ťarchu, ale krídla, nie hriech, ale spravodlivosť.

Musíte byť pripravení nenávidieť aj svoj život, aby ste ma mohli nasledovať. Svoj život má v nenávisti ten, kto bez strachu, že ho stratí, alebo že si ho z ľudského hľadiska urobí smutným, ho dá do služieb mne. Ale to je len zdanlivá nenávisť. Je to pocit mylne nazvaný nenávisť v mysli človeka, ktorý sa nevie povzniesť, človeka úplne pozemského, len o trochu vyššieho než zviera.V skutočnosti táto zdanlivá nenávisť, ktorá je popretím zmyslového uspokojovania bytia s cieľom dávať stále väčší priestor životu ducha, je láska. Je to láska, najväčšia láska, aká existuje, a najväčšmi požehnaná. Toto odopieranie si nízkych požiadaviek, vnútorný zákaz zmyslovej náklonnosti, ktorý vyvoláva výčitky a nespravodlivú kritiku, riskuje tresty, odmietnutie, kliatbu a azda aj prenasledovanie, to všetko je sled bolestí. Ale treba ich prijať a vziať na seba ako kríž, ako drevo kríža, na ktorom sa odčiní každá vina minulosti, aby sme išli k Bohu ospravedlnení, a dostali od neho každú milosť, pravú, mocnú svätú milosť Boha pre tých, ktorých milujeme. Kto nejde za mnou a nenesie svoj kríž, kto to nedokáže urobiť, nemôže byť mojím učeníkom.

Preto vy, ktorí hovoríte: Prišli sme, lebo sa chceme pripojiť k tvojim učeníkom, premýšľajte o tom veľmi starostlivo.. Nie je hanba, ale múdrosť zvažovať, usudzovať, a priznať sebe samým i druhým: Ja nie som súci za učeníka. Nuž a čo? Pohania majú za základ jednej zo svojich náuk nutnosť poznať seba samého. A vy, Izraeliti, by ste to nevedeli urobiť, aby ste získali nebo? Pretože, a to si stále pamätajte, blažení sú tí, ktorí prídu ku mne. Ale ak máte prísť a potom zradiť mňa, a toho, ktorý ma poslal, radšej nepríďte vôbec a zostaňte deťmi Zákona, ako ste boli až doteraz. Beda tým, ktorí, keď povedali: Prídem, potom spôsobia škodu Kristovi, lebo sú zradcovia Kristových ideí, sú na pohoršenie pre maličkých a dobrých! Beda im! A predsa sa vyskytnú i takí a stále budú takí!

Než začnete nový život, postavíte sa proti svetu. Pretože byť mojimi učeníkmi, znamená ísť proti búrlivému a násilnému prúdu sveta, tela, i Satana. A ak necítite v sebe odvahu zrieknuť sa všetkého pre lásku ku mne, nechoďte za mnou, pretože nemôžete byť mojimi učeníkmi. (koniec citátu, krátené)
Odoslané 3.5.2012 20:10 ako reakcia na Michal Sedláček.
Nie, pani, podsúvate mi vyjadrenia, ktoré som nevyslovil.

Píšete: "Je zaujímavé vedieť, že ak zaujmete jasné a radikálne stanovisko, hneď ste oponentom a útočíte a osočujete."

Jasné a radikálne stanovisko je vec nanajvýš dobrá. Nemám rád rôzne polodiplomatické vytáčky. Ak Vy tvrdíte, že ste proti zrušeniu celibátu, lebo... a uvediete svoj dôvod, je všetko OK. Vy ale píšete: "Odpoveď je jednoduchá: netúžia už plniť Božiu vôľu, ale svoju...Ak by títo rebelujúci kňazi skutočne plnili iba vôľu Otca, ktorý je na nebesiach, stávali by sa svätými a ich svätosť by priťahovala aj nás, svoje ovečky, ktoré sme im boli zverené do zodpovednosti."

Toto nie je argument do diskusie, ale SÚD, ktorý ste vyriekli nad danými kňazmi. Pripísali ste im motívy, ktoré môžu, ale aj nemusia mať. Z mne neznámeho dôvodu so 100% istotou prehlasujete, že títo kňazi chcú plniť svoju vôľu a sú rebelmi. Nepýtate sa na dôvody ich konania. Možno ich požiadavka zrušiť celibát je daná poznaním, že niektorí ich spolubratia v tomto smere padajú alebo je inšpirovaná praxou Gréckokatolíckej cirkvi - alebo chcete vari tvrdiť, že Gréckokatolícki kňazi málo milujú Boha? Že mu neslúžia naplno a že Boh má dôvod žiarliť? Veď sú to kňazi tej istej cirkvi. Odkiaľ beriete tú istotu, že majú zlé motívy? Komunikujete s nimi? Pýtate sa, čo je vo veci?

Píšete: "Ak by som bola liberálna, stavím sa o čo chcete, milý pán Sedláček, že na môj koment nebudete reagovať, pretože by sa niesol v tom zmysle, ktorý zrejme chcete počuť."

Tu znovu chybne predpokladáte, že ja so stanoviskom kňazom musím nutne súhlasiť. Súhlasím s ním čiastočne, a predsa nie som liberál. Mne nejde o to počuť to, čo chcem, ale počuť argumenty. Bohužiaľ, Vy vynášate súdy a argumentujete v rovine citov "prečo kňazom nestačí jedna Láska?" V takejto diskusii sa naozaj nedá pokračovať, pretože chýbajú dôvody a argumenty. A, mimochodom, tento príspevok nebol o požiadavkách tejto skupiny duchovných, ale o tom, čo mne v týchto diskusiách chýba. Mojím cieľom nebolo rozsúdiť tento spor. Poukázal som na celkom chybný prístup, akoby plné kostoly záležali od konzervatívnosti či liberalizmu cirkvi.

Píšete: "Čo je slušná diskusia? Môj názor je taký, že ak s niečím moje najvnútornejšie vnútro nesúhlasí, bolo by farizejstvo mlčať a tváriť sa, že ten problém neexistuje."

V poriadku, vždy máte právo nesúhlasiť. Znovu len hovorím, že čakám argumenty, nie dojmy, súdy a citové vyhlásenia. Nepíšete nič v tom zmysle "nesúhlasím s tvrdením kňazov, pretože sa to nezhoduje s dejinami" ani nič podobné, argumentujete vlastným súdom a pripisovaním motívov, o ktorých nemáte vedomosť.
Odoslané 3.5.2012 20:29 ako reakcia na Eva Vráblová.
Anička, samozrejme, že sa to netýka všetkých kňazov, veď o všetkých ani tento blog nie je založený. Tento blog je o probléme v Katolíckej Cirkvi, ktorý sa predostiera aj nám, Slovákom, nielen tým "zo sveta". Tváriť sa, že sa nič nedeje, je ako vopchať si hlavu do piesku...Sám zakladateľ tohoto blogu píše, že aj u nás niekoľko kňazov podpísalo výzvu, ktorá nabáda ku konkrétnym zmenám v Cirkvi...

Áno, aj ja mám tú veľkú česť, že môžem napísať, že som sa v živote stretla iba so svätými kňazmi. S horlivými ohlasovateľmi Kristovho Evanjelia, ktorí nielen hlásajú, ale aj žijú svätú vieru. Spravujú našu farnosť ako praví Kristoví pastieri, plní lásky, pokory a obety. Ďakujem Pánu Bohu za nich denne a s láskou sa za nich modlím a vyprosujem im dary Ducha Svätého, aby nás tak, ako doteraz, aj naďalej viedli na ceste ku spáse. A nielen za nich, ale aj za všetkých kňazov, rehoľníkov a rehoľníčky, i všetkých zasvätených ľudí...Ak som použila slovíčko v budúcom čase, čiže: "budú svätí", tak som to tak aj myslela, lebo to, čo sa teraz rieši, je následkom budúcnosti, možno blízkej, možno ďalekej, skutočne iba Pán Boh vie, aké časy nás čakajú... S láskou Tvoja sestrička v Kristu :-)
Odoslané 3.5.2012 20:38 ako reakcia na Anna Václavová.
Milá Evka, neviem či je vhodné do tejto polemiky zasahovať slovami nejakej Márie Valtorty...jej zjavenia sú len súkromné. To, čo je pre nás záväzné ako Božie zjavenie, skončilo smrťou posledného z apoštolov. Veriť nám treba to, čo je v Kréde a Cirkvou vyhlásené dogmy. Ako sa môže nejaká Valtorta povyšovať nad evanjelium? Toto nepochopím, ani nechcem pochopiť....ale je mi ľúto, že Valtorta sa "hlce" a málo kto z tých hltajúcich nečítal ani Sv.Písmo.
Samozrejme Ježiš káže apoštolom, a nielen im, že sú soľou zeme a svetlom sveta. Normou je horská reč, v nej obsiahnuté blahoslavenstvá i napomenutia, čím sa máme líšiť od farizejov. A takto sú vedení naši kandidáti kňazstva vo všetkých slovenských seminároch a ďakujme Bohu, že je to tak. Ododneška budú mať ďaľšieho orodovníka- zosnulého otca biskupa Tondru, ktorý sa neklátil ani k jednému, ani k druhému,ale bol.....realista a verne nasledoval Pána Ježiša.
Odoslané 3.5.2012 22:39 ako reakcia na Eva Vráblová.
Milí diskututjúci, zvestovanie viery nie je hádkou, v ktorej sa snažíme zvíťaziť nad súperom, ale dialógom. Postojom rečníka (alebo autora) je túžba presvedčiť a nie poraziť. Komunikácia nie je o tom, čo hovoriaci povie, ale o tom, čo príjemca pochopí, niekedy zlyhá, pretože presúva zodpovednosť na príjemcu. Gentleman je gentlemanom aj keď s ním ľudia súhlasia, aj keď mu protirečia. S vľúdnosťou môžeme rozhovor udržať, no bez nej je neúspech už od začiatku istý. Človek, ktorý bol na našej strane pred debatou, s nami môže súhlasiť aj po nej, no človek, ktorý bol proti, len zriedkakedy zmení názor. Prestaňme napádať a vkladať do úst vykonštruované vety, len preto, že niekoho oslovila príležitosť použiť poznané prostriedky na zamyslenie aj z druhej strany, aj keď jeho presvedčenie je opačné.
Odoslané 4.5.2012 6:31.
Klikla som na "palec hore", hoci tiež sa mi odstavec začínajúci "Odpoveď je jednoduchá: netúžia už plniť Božiu vôľu, ale svoju..." zdal trochu pritvrdý, akoby sa jeho autorka vyjadrila o týchto kňazoch odsudzujúco. Ale možno sme ju len dosť dobre nepochopili.
Myslím, že hlavná myšlienka príspevku je iná. Ide o to, že súčasná doba (a kňazi v nej žijúci takisto) sa veľa stará o to, "ako". Ako sa prispôsobiť, aby sme dosiahli merateľné výsledky. Ako sa priblížiť svetu, ako byť príťažliví, ako dosiahnuť úspech.... Možno s dobrými úmyslami "budovať božiu cirkev", ale stále naše ciele ostávajú na zemi. (počet veriacich, zaplnenosť kostolov...)

A pritom len jedno je dôležité - aby sme poznávali a milovali Boha, ktorý miluje nás a stvoril nás na svoj obraz. A aby sme sa mu stávali podobnými. To je našou úlohou, preto sme stvorení - tak to bolo napísané aj v detskom katechizme, z ktorého som sa onehdy učila na Prvé sväté prijímanie.
Potom nie svojou mocou budeme priťahovať ľudí k Nemu, ale dovolíme Bohu, aby pôsobil.

Toto vnímam ako hlavnú myšlienku Evkinho komentára a plne s ňou súhlasím.
Nestarať sa tak veľmi o prostriedky, ale o Cieľ. Milovať Boha. Byť verní Bohu a Cirkvi. A modliť sa za pastierov, ktorí nás majú viesť - aby nás viedli v Jeho mene po správnych chodníkoch. Lebo ak sa z tých, čo prijali službu pastierov stanú len "nájomní robotníci", ktorí utečú pred vlkom, kam nás povedú? Nechajú nás na pospas... A to nechceme. emoticon
Odoslané 4.5.2012 7:53 ako reakcia na Eva Vráblová.
A ešte myšlienka:
Kňazi sú len takí, akí sme aj my všetci. Nie sú iní. Vyrastajú v tom istom prostredí, ktoré tvoríme my, sú to takí istí chlapci / muži, ako naši synovia / manželia / známi. Preto súhlasím aj s tými názormi, že my všetci tvoríme Cirkev. A akí budeme my (radoví veriaci), takí budú aj naši kňazi.

To len na pripomienku, že nie len naše modlitby, ale aj náš svätý život je potrebný. emoticon
Odoslané 4.5.2012 7:57 ako reakcia na Eva Baranovičová.
Veľmi pekne ďakujem za túto vecnú diskusiu. Evička si to zaslúži.
Odoslané 4.5.2012 8:23 ako reakcia na Eva Baranovičová.
Ano, toto je ta myslienka, ktoru som ja vnimala od zaciatku Evickinej diskusie. Knaz je nasledovnik Krista, treba sa nam za nich modlit a nie ich ohovarat.
Odoslané 4.5.2012 14:41 ako reakcia na Eva Baranovičová.
Ukazujem 1 - 20 z 22 výsledkov.
z 2