Narodil sa 8.1 1894 v Zdunskej Woli. Napriek chudobe v rodine vládla láska, vľúdnosť a porozumenie spojené s úprimnou vierou. Na matkinu otázku: „Úbohý môj synu, čo len z teba vyrastie?“ hľadal odpoveď a ako to sám spomína, dlho stál pred obrazom Matky Božej a prosil o odpoveď. Mal videnie Matky Božej, ktorá mu ponúkla na výber dve koruny, bielu – znak čistoty a červenú – znak mučeníctva. Mal si vybrať. On si vybral obidve. Neskôr vstúpil do kláštora minoritov v Lodži a v r. 1918 bol vysvätený za kňaza. Stal sa zakladateľom združenia vojakov Panny Márie a neskôr zakladateľom mariánskeho centra Niepokalanow so zámerom šírenia mariánskej úcty a náboženskej tlače. Nejaký čas pôsobil aj na misiách v Japonsku, no v r. 1936 sa vracia do Poľska. Po obsadení Poľska Hitlerom bol v r. 1941 uväznený, deportovaný do koncentračného tábora v Osvienčime, kde sa podujal podstúpiť smrť za jedného zo svojich spoluväzňov odsúdených na smrť. Zomrel v bunkri hladu po vpichnutí smrtiacej injekcie 14.8. 1941. Pápež Pavol VI. ho vyhlásil v r.1971 za blahoslaveného a pápež Ján Pavol II. v r. 1982 za svätého. Oboch slávností sa zúčastnil aj František Gajowniczek, za ktorého obetoval svoj život. Tak sa splnilo videnie o dvoch korunách: o korune nevinnosti a o korune mučeníctva. V ikonografii je zobrazený ako rehoľník s dvomi korunami – bielou a červenou v rukách, často ako väzeň koncentračného tábora.
Veliteľ tábora dal nastúpiť všetkých väzňov toho bloku a desiatich vybral na smrť hladom. Medzi obeťami bol aj istý František Gajowniczek, ktorý bedákal, že už neuvidí ženu a deti. Vtedy vystúpil O. Maximilián pred veliteľa: "Ja som poľský katolícky kňaz. Som už starý a chcem zomrieť namiesto neho, lebo má ženu a deti." Veliteľ sa na chvíľu zarazil, ale potom súhlasil. Gajowniczkowi kázal odstúpiť a kňaza dal odviesť spolu s ďalšími deviatimi do bunkru hladu.
Sv. Maximilián Mária Kolbe .... oroduj za nás