"Príde čas, že budeme mať sväté deti", povedal Pius X., keď bol znížený minimálny vek dieťaťa pristupujúceho k prvému sv. prijímaniu. V tých časoch prichádzali deti - naši malí a mladučkí svätí - ktorí tak veľmi túžili prijať Ježiša do srdiečka pod spôsobom Eucharistie, až ku pápežskému kreslu, aby osobne žiadali o toto privilégium. Nechajte maličkých prichádzať ku mne a nebráňte im..., povedal Ježiš. Lebo im patrí kráľovstvo nebeské.

Ježiš a deti

On zavolal k sebe dieťa, postavil ho medzi nich a povedal:

"Veru hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva.

Kto sa teda poníži ako toto dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve.               

A kto prijme takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. Mt18, 2-5;

Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých. Lebo hovorím vám, ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Mt18,10-11;

Sväté deti

Dieťa je po prijatí sviatosti krstu čisté od hriechov. Ako rastie, postupne sa otvára buď Bohu alebo svetu...

Dieťa to ešte samo nevie. My to vieme. My nesieme deti k oltáru a dávame ich Bohu, aby ich posvätil a oživil ich duše, aby im daroval  spásu duše.

Sväté osobnosti detí a mladistvých, ktoré boli v Cirkvi blahorečené alebo svätorečené, majú spoločnú vlastnosť: veľmi zavčasu spoznali Boha. Zachovali si čistotu srdca a mysle. Veľmi zavčasu sa modlili k Ježišovi, k Márii a mali bázeň pred Bohom aj pred ľuďmi. Jasne vedeli zadefinovať, čo je hriech... a nechceli ho za žiadnu cenu urobiť. Vedeli, že by urazili Ježiša!

Deti pochopili, čo znamená stratiť prístup do neba.Pochopili, že môžeme stratiť Boha.

Rozumeli, že môžu pomôcť iným..., aj iným dušiam, čo my často nechápeme, a nevieme ani ako dospelí.

V ich dušiach sa zaskveli cnosti, čisté a nenarušené, ktoré vplyvom Božej moci rástli a posväcovali svojich nositeľov. Deti mali svätých rodičov, alebo sa cez deti aj rodičia stali nábožnými či svätými. Žili buď v chudobných sociálnych podmienkach alebo v bohatých, vedeli s tým zaobchádzať ako s biedou, tak aj s materiálnym bohatstvom. Vedeli zaobchádzať s bolesťou a utrpením. vedeli povzbudiť a potešovať iných. Detským šarmom a s Božou milosťou, ktorá v nich mala voľné pôsobenie, vedeli získať aj najtvrdšie srdce človeka.

Nebáli sa ani utrpenia, ani biedy, bolesti, ľudí, ani posmechu iných.

Boli to osobnosti.

Z odovzdávania informácií a zo životopisov o nich vieme, že DETI taktiež bojovali v neľahkých podmienkach či už v prostredí rodiny alebo spoločenského systému. Bojovali vo fyzickom živote i v duchovnom. Fyzicky mnohé trpeli núdzu, nedostatok, hlad, biedu až do krajnosti. Neverili im - ani deti, ani dospelí. Mnohí dospelí mali problém uveriť, že je možné, tak vrúcne milovať Pána a že Boh môže tak požehnať dieťa. A samozrejme videné iba "ľudskými očami" nemusí byť viditeľné iným to, čo vidí očami srdca a duše dieťa čistého srdiečka, ktoré spoznalo a prijalo Boha do svojho života. No títo malí bojovníci presvedčili iných svojim životom. Deti sú úprimné, živé, majú taktiež slobodu rozhodovať sa. Majú "fantáziu", ktorú tieto sväté deti použili pre komunikáciu s Ježiškom vo svojich modlitbách. Vytvorili si k Ježišovi a k Jeežišovej Matke vzťah, vo svojej slobode... Ježiš miluje deti - nenechá sa pred nimi ukrytý... Ježiš nemôže nekomunikovať s čistými maličkými... Duch svätý môže bez problémov pôsobiť... zahrnie deti svojimi nesmiernymi darmi.Tieto deti vyžarujú Krista.

Deti sa zo svojej vôle upli na Boha a už ho nikdy neopustili. Dali mu všetko, čo mali, dali mu seba. Boh ich ochránil mimoriadnou ochranou,  neponechal ich svetu napospas. To je dôkazom toho, že ak sa človek skutočne rozhodne pre Boha - Boh okamžite opätuje a mnohonásobne štedro zahrnie dušu toho človeka svojou mimoriadnou milosťou. Taký človek už nemôže konať inak, IBA a BEZVÝHADNE pre BOHA a pre duše iných ľudí. Človek už rozlišuje na inej duchovnej úrovni. Preto je také úžasné, že to dokázali tieto deti, keď často zápasili "samé" proti pochybnostiam a neviere svojho prostredia a nič ich nepomýlilo na tejto ceste s Ježišom. Deti svätého života sú príkladom pre malých i veľkých.

Nemôže nikto povedať, že sa nedá žiť sväto, že deti sú žiaľ nespratné a divé..., a že nevieme.

Deti ukázali, že sa dá žiť Bohu a s Ním.

MY - my dospelí máme mať oči pre Božie veci. My by sme mali byť schopní rozlíšiť a nie len to.

My by sme mali darovať našim deťom Boha, príklady týchto vzácnych malých hrdinov života na zemi.

Naši malí a mladí svätí nie sú "iba" akýmsi idolom alebo príkladom.

Oni sú tu aj po ich odchode z viditeľného sveta živých neustále prítomní... ochraňujú svojich ctiteľov... ochraňujú deti...

To je už otázka hĺbky viery toho ktorého človeka. Veď Pán nám mnohokrát v Písme ukázal - nech sa ti stane, ako si uveril... Lebo BOHU  je VŠETKO MOŽNÉ. Bez viery - nie je možné NIČ.

Ak my "málo" dáme na tieto "zbožné" životopisy, ktoré sa skutočne niekedy zdajú akoby nemožné, v človeku začnú rásť pochybnosti o ich dôveryhodnosti. TU sa nám stratí viera.

A je málo pravdepodobné, že budeme schopní sprostredkovať našim, alebo iným deťom jednoduchú čistú vieru v Boha ako skalopevný základ pre život dieťaťa, ktorým neotrasie vôbec nič.

MY strácame svätosť našich detí. Deti potrebujú vzory. Príklad v modlitbe, príklad života s Pánom. Skôr, ako ich dáme iným ľuďom do rúk... Do škôlky, do školy... Samozrejme, Boh je všemohúci a nikdy neopustí žiadne dieťa, žiadneho človeka. Naopak,  vedie ho a chráni. Stále. Volá, hľadá ho, zdvíha ho a čaká miliónkrát na skutočné rozhodnutie sa človeka pre Boha. Boh dáva milosti každému a v každom čase! Je to človek, ktorý o čo je "starší", o to menej zreteľne vníma Boží hlas... o tomenej túži po Bohu, o to ľahšie sa nechá odlákať od Toho neviditeľného úžasného Božieho.

Vek života dieťaťa, ktoré dosiahne užívanie rozumu - definuje Cirkev v procese blahorečenia a svätorečenia - je vek 5-6 rokov života. Je to neuveriteľné, aj Cirkev mala problém túto skutočnosť prijať pri blahorečení, svätorečení detí. Preto bola veková hranica viackrát upravovaná. Bolo to takmer vždy v tom prípade, keď sa jedalo o "ďalšie" nábožné dieťa... O svätých, ktorí dosiahli tento titul v mladom fyzickom veku -okolo 12, 15, 24 rokov zo životopisov vieme, že už ako malé deti s vrúcnosťou konali modlitby k Jžišovi a jeho Matke Márii a mali k nim úprimný vzťah.  Nie len to. Pochopili, že treba zachraňovať duše... pochopili zmysel utrpenia... pochopili zmysel obete. Mnohí z nich sa stali mučenníkmi. Pre duše. Aby zachránili duše pre Boha. Známymi sú: Dominik Savio - Turín, Taliansko, Imelda, Terezka Martinová - Lisieux,Francúzsko, Mária Goretti, a mnohí iní. Máme toľkých prostredníkov a služobníkov Božích...

Mojim veľkým želaním je, aby sme uverili a prijali ich služby...

Modlím sa za nás všetkých...

Aby nám Pán dal sväté matky, otcov, deti... rodiny, spoločenstvá....

Aby nám dal svätých pastorov, kazateľov, laikov, kňazov, rehoľníkov a rehoľnice... mužov a ženy, mladistvých, aby sme mali schopného a ochotného ducha...

Aby sme dokázali a CHCELI

VERIŤ a PRIJAŤ BOHA, dávať Boha deťom a svetu, aby sme prijali DARY od  BOHA, aby sme sa MY stali DAROM pre naše deti a pre SVET!

Dominik Savio

Mladučký svätý Dominik Savio bol jedným z mojich prvých sv. detí, ktoré som sama vo veku dieťaťa spoznala zo životopisov. Dodnes si pamätám na malú knižku o tomto jednoduchom, usilovnom mladíkovi. 

Ako 6-ročný už chodil na sv. omše, rád miništroval, nosil ťažký misál, všetko to robil veľmi úctivo a s radosťou. Do kostola chodil za každého počasia, i keď musel ísť pešo niekoľko km, a modlil sa aj pred zavretým kostolom. Mal úžasnú úctu k Eucharistickému Ježišovi, túžil po ňom, ako 7. ročný ho prijal prvý krát. Statočnosť a odvaha boli jeho hlavnými charakterovými črtami. Mal čisté a úprimné srdce a často hovoril s Ježišom v modlitbách. Modlil sa rád a modlil sa s vrúcnosťou. Je a zostane pre mňa veľkým príkladom svätého života. Som rada, že som ako dieťa smela spoznať tohoto mladučkého svätca. Podnes mám spomienku na neho živú v pamäti...

Svätý Dominik, pros za nás u Pána a u jeho svätej Matky Márie!

Svätí malí a mladučkí ctitelia Boha, orodujte za nás, za naše deti a za našich mladých!

Malé video je zo stránky českej školy, ktorá je pod jeho patronátom. Je spracované deťmi.

http://www.youtube.com/watch?v=Gk1jLI0SQRk