Pôvodne práca do školy....
Prechádzam ulicami večernej Nitry. Hluk v plynúcom čase. Ľudia pohybujúci sa mestom ako opreteky. Každý zahľadený do seba v bubline svojich starostí. Pozorujúc tento divný obraz zmením cieľ trasy a vkročím do obchodného centra MLYNY. Každý obyvateľ Nitry je dobre oboznámený s týmto komplexom, ktoré sa hrdo vypína medzi rušnými križovatkami. Netreba ho obzvlášť predstavovať .
Pri vstupe do Mlynov ma vítajú vianočné ozdoby, či nespočetné množstvo reklám typu „najlepšie sviatky s nami, zľavy až -50%, neváhajte a využite našu ponuku,...“. Zhora sa akosi divne hojdajú vianočné gule a celá atmosféra pôsobí tak čudne. Cítim sa, akoby som bola v lete na Bahamách. Predstavte si tú situáciu: pláž, more, plavky, osviežujúce drinky, opaľovací krém... Avšak niečo tu nehrá. Vo vzduchu je miesto tropickej horúčavy mínus desať. Nepredstaviteľné? Ja som sa presne takto cítila, keď som vošla do Mlynov. Rýchlo som vybrala z tašky mobil a kontrolujúc dnešný dátum, 20.11., som len neveriacky krútila hlavou... Či som niečo prepočula? Vianoce budeme mať o mesiac skôr? Zdá sa však, že nie. Tovaru na pultoch je ešte dosť a vianočná atmosféra ešte ani zďaleka nestihla preniknúť kupujúcich či obchodníkov.
„Mne sa to páči, lebo mi to pripomína blížiace sa vianočné sviatky, na ktoré som v tomto hektickom čase úplne pozabudla,“ hovorí zaneprázdnená študentka záhradnej architektúry. Zvláštne, pomyslím si, načo žijeme, keď vlastne zabúdame žiť? Naozaj to všetci vnímajú takto? O malú chvíľu zistím, že nie každý návštevník obchodu bol nadšený z predvianočnej hystérie: „Pripomína mi to, že musím zas kupovať darčeky, a že nemám za čo, celé je to len o peniazoch...“ namrzene konštatuje starší pán.
Kladiem si otázku, či to celé má vôbec zmysel? Hluk mojich myšlienok prerušili slová jednej pani, ktorá krásne vystihla celú situáciu: „Z Vianoc sme si spravili biznis, ukradli sme im tú intimitu, odstránili jedinečnosť chvíle narodenia Krista. To, čo máme stále, nám prestáva byť vzácne. A to sa stalo aj s Vianocami.“ Súhlasne prikyvujem. Vianoce máme v obchodoch od augusta, vianočné stromčeky postavené od októbra, a tak nám v decembri zostane len zdochnutý kapor a mizerný pocit, že takto sme to vlastne vôbec nechceli. Zabudli sme žiť prítomnosť. Zabudli sme, že nie je najpodstatnejšie, čo budem mať pod stromčekom o dva mesiace, ale ako si vychutnám život tu a teraz. Zabudli sme, že nie je najdôležitejšie to, čo mám, ale to, čím som. Nestačí nám byť, chceme mať. A stále viac a viac. A Krista len odsúvame nabok s ospravedlnením, že veď to tak stačí. Pôjdem na polnočnú. Naozaj to stačí?
Ja som sa davom strhnúť nedala a miesto novembrových Vianoc v Mlynoch som si radšej vychutnala nefalšovanú jesennú prechádzku. Radšej som zašla do ticha kostola a nechala som si srdce napĺňať reálnym Kristom pri svätej omši. A čo vy?
obrázok: fano
