Cez veľké okno v škole som sa vybrala do nákupného centra. Vybavila som si nejaké veci a len tak som sa tam prechádzala.

Všade sa blískali výklady plné jarných farieb a mňa to vôbec nelákalo. A tak sa pýtam Otca, že čo ideme robiť ? :) Chcela som využiť čas, ale nenapadlo mi nič zmysluplné, Zrazu som pocítila túžbu ísť do kníhkupectva. Nechodím tam veľmi často a tak som premýšlala nad pointou. Spomenula som si na knižku, ktorú nám dali na School ako "odporúčanú literatúru". Ale veď to je hlúposť, všade je vypredaná a tu ju určite nebudú mať. Zreteľne som Ho počula. "Moni, veď to aspoň skús", Tak som sa usmiala a spýtala som sa pri pokladni. Slečna mi nadšene oznámila, že majú ešte dva kusy a že to má hladať medzi náboženstvom alebo ezoterikou :D. Nevdela som ju nájsť a tak som oslovila jedného mladého pána. Ani neviem ako ale dali sme sa do reči a sa ma pýtal, že kam to potrebujem a načo mi to je. Tak som sa snažila mu vysvetliť, že chodím do animátorskej školy. Veĺmi sa čudoval a nechápal čo má spoločné animátor a náboženstvo. Pýtal sa čo robíme, aký je náš cieľ a ovocie, ktoré chceme prinášať.Vôbec netuším čo sa odohralo v jeho vnútri a či to prinieslo nejakú zmenu. Ale podstatné je to, že sa nemáme brániť rozprávať o Ňom kdekoľvek a s kýmkoľvek. (: