Pápež František si získal srdcia veriaceho aj neveriaceho sveta svojou jednoduchosťou, prirodzenosťou, odpútanosťou. Niekoľko myšlienok o tom, v čom môže spočívať duch chudoby pre laika.

 

Jeden známy sa nedávno posťažoval: Nič už nie je podľa mojich predstáv! Nepatrí ani medzi príliš bohatých, ani príliš chudobných, ale cíti sa akosi mizerne. Nedarí sa mu. Veci nejdú podľa jeho predstáv.

 

Spomeňme si na smutného mladíka z Matúšovho evanjelia:

Ježiš mu vravel: "Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!" Keď mladík počul toto slovo, odišiel smutný, lebo mal veľký majetok. (Mt 19, 21-22).

 

Dva ďalšie príbehy ako prípadové štúdie. Ten prvý je o bohatej španielskej aristokratke, žijúcej v paláci, pritom ale veľmi skromne. Pre seba si dožičila minimum potrebných vecí, viac sa starala, aby jej služobníctvo malo slušné živobytie.

Ten druhý príbeh je o žobrákovi, ktorý sa pravidelne chodil najesť do vývarovne polievok. Jeho jediným majetkom na celom svete bola lyžica. Vždy si ju obradne vytiahol z vrecka, najedol sa a znovu ju obradne, s majetníckym úsmevom, s úľubou vložil späť. Bola to jeho lyžica, patrila len jemu a nikomu inému na celom šírom svete.

 

Keď emeritný pápež Benedikt komentoval evanjeliovú stať : ,,Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: "Čo budeme jesť?" alebo: "Čo budeme piť?" alebo: "Čo si oblečieme?"! (Mt 6, 31), povedal: Keď vidíme, koľkí ľudia žijú v chudobe a biede, Kristove slová by mohli na nás na prvý pohľad pôsobiť nerealisticky. Náš Pán však chce, aby sme jasne pochopili, že nemôžeme slúžiť dvom pánom: Bohu aj mamone. Tí, ktorí veria v Boha, Otca, ktorí naplno miluje svoje deti, uprednostňujú najskôr jeho Kráľovstvo a Jeho vôľu. Je to presný opak fatalizmu. Viera v Prozreteľnosť nás tak neodvádza od usilovného snaženia o to, aby sme žili dôstojný život, ale nás oslobodzuje od ľpenia, závislosti na veciach a od strachu o zajtrajšok.

Samozrejme toto učenie zostáva pravdivé a platné pre každého, ale praktizuje sa odlišnými spôsobmi v závislosti od našich odlišných povolaní. Františkánsky mních ho bude nasledovať radikálnejšie, zatiaľ čo hlava rodiny musí brať do úvahy svoje povinnosti voči manželke a deťom. Vo všetkých týchto prípadoch však všetci kresťania sa majú vyznačovať absolútnou vierou v nebeského Otca, tak ako nám Kristus ukázal, čo znamená žiť pevne s nohami na zemi, venujúc pozornosť reálnym okolnostiam a blížnym, pritom so srdcom v nebi, ponorenom do Božieho milosrdenstva.“

 

Chcenie a potreby sú obyčajne dve odlišné veci. Chceme viac ako potrebujeme. Nikto nemá dosť vysoký plat a napríklad také zdravotníctvo môže byť jedna veľká čierna diera, lebo chcenie tiež obyčajne prevyšuje potreby.

Ćnosť je uprostred dvoch krajností a tou čnosťou ktorá nám môže pomôcť nájsť východisko, je miernosť a sebaovládanie.

 

                                              Ako učiť deti striedmosti

 

Pedagógovia Martin a de la Vega hovoria, že treba mať odvahu viesť deti k striedmosti. Ak to tak nebudeme robiť, nič nedosiahneme.

 

Keď sa deťom niečo odoprie, hneď sa pýtajú, prečo sa nemôžu riadiť najmodernejšími trendmi, alebo surfovať hodiny po internete, alebo hrať počítačové hry. Najjednoduchšia odpoveď naporúdzi je jednoduché ,,lebo si to nemôžeme dovoliť,“, alebo ,,najskôr si musíš dokončiť domácu úlohu, alebo o trošku lepšia reakcia by bola ,,pretože sa staneš otrokom svojich rozmarov.“

 

Do istej miery sú to aj platné odpovede, prinajmenšom sa nimi dá vyhnúť momentálnemu konfliktu. Môžu však neúmyselne viesť aj k tomu, že sa bude zahmlievať krása čnosti miernosti, deti to budú chápať ako jednoduchú negáciu toho, čo ich priťahuje.

 

                                                       Miernosť

 

Miernosť je pritom, ako akákoľvek iná čnosť, čnosť pozitívna. Umožňuje človeku, aby sa stal pánom seba samého, a usporadúvu emócie a náklonnosti, túžby a tie najvnútornejšie tendencie vlastného ega. V skratke možno povedať, že zabezpečuje rovnováhu pri používaní materiálnych prostriedkov a pomáh usilovať sa o vyššie dobrá (KKC). Tomáš Akvinský kladie miernosť ako základ citového i duchovného života (Summa). V skutočnosti, ak pozorne čítame blahoslavenstvá, vidíme, že či už takým alebo onakým spôsobom, sa skoro všetky z nich vzťahujú na čnosť miernosti. Bez nej človek nemôže vidieť Boha, dostať útechu, zdediť nebesia i zem, ani trpezlivo znášať nespravodlivosť.

 

                                                    Sebaovládanie.

 

Kresťanstvo sa neobmedzuje na to, že pôžitok je ,,dovolený”. Radosť, alebo pôžitok z niečoho sa považuje za pozitívne dobro, pretože samotný Boh ho urobil súčasťou ľudskej prirodzenosti, ako výsledok uspokojovania našich tendencií. Ale súčasne tu je aj existencia dedičného hriechu, ktorý priniesol neporiadok do našich vášní.

 

Ako možno deti učiť čnosti miernosti? - píše sa v horeuvedenom článku. Dva kľúčové momenty: pevnosť vo svojom vlastnom príklade, a súčasne podporovať slobodné rozhodnutie ľudí. Rodičia by mali učiť deti žiť s miernosťou a viesť istý ,,sparťanský“, to znamená kresťanský život. Je to ťažké, ale treba mať na to odvahu učiť ich striedmosti, v opačnom prípade rodičia nič nedosiahnu.

Treba ísť príkladom a mať na to odvahu. Keď človek žije striedmo, zistí že táto čnosť je pre neho dobrom, a že tým neuvaľuje na deti nejaké bremeno, ale ich pripravuje na život.