Nakoniec som sa na to odhodla a povedala som jej to, čo mi Boh dával na srdce, že jej mám povedať. Aj keď som si nebola úplne istá a išla som do toho so strachom, ale verila som mu, že ma v tom nenechá samú. Bolo to v pondelok hneď po GDZN víkende a v škole sme mali pred previerkou zo psychológie a tak nejako som vnímala, že toto je asi ten čas, kedy by som jej to mohla povedať. Išla sa učiť na chodbu, kde zvyknem chodievať aj ja keď máme voľnú hodinu a všetci v triede kričia. Po čase som vyšla aj ja. Sadla som si pri ňu a bola som ticho. Čítala som si učivo a tak isto aj ona, ale po chvíli mi to už nedalo a spýtala som sa jej, že ako sa má, ako žije. Jej odpoveďou bolo, že zle, ale nedalo mi to a tak som sa jej spýtala, že prečo? Už si presne napamätám, čo mi povedala, ale snažila som sa jej naznačiť, že ako žijem ja odkedy nastala v mojom živote zmena a povedala som jej, že je to od vtedy úplne iné a lepšie. Od kedy som spoznala Boha osobne. A potom som jej povedala o GDZN, že chodím na takú kresťanskú animátorskú školu a a že som sa modlila, nech mi Otec zjaví nejakého človeka, ktorému by som mala o ňom povedať a nechápem prečo mi chodilo na mysel práve jej meno. So záujimom ma počúvala a spýtala sa ma, že prečo som ju napadla práve ja. Odpovedala som jej, že neviem a nechápem to, pretože sme sa tak dlho spolu nerozprávali. Povedala som jej, že Boh ju miluje a že jej odpúšta všetko čo kedy spravila. Ona zareagovala pre mňa nečakane dala si pred ústa papiere, ktoré držala v rukách a v očiach sa jej zaleskli slzy. Ja som bola ohromená, že čo sa stalo. Nechápala som, ale bola som taká rada, že to prijala takto dobre. Povedala som jej, že som sa bála ako zareaguje a ona mi povedala, že by zareagovala tak ako som si myslela, pred tým ako som jej to povedala. No jej mamina jej vraj stále hovorila o Bohu a v poslednom čase ešte viac ako pre tým a ona ju stále posielala preč a odmietala to, ale potom sa niečo zmenilo a mala potrebu ísť do kostola. Keď mi to vravela povedala, že ani ona sama nechápe, že prečo, ale veľmi ju to tam ťahá. Bola som taká rada a chválila Pána za to aký je dobrý. V našej farnosti sme mali akurát pred duchovnou obnovou, ktorá sa konala pre birmovancov a tak som ju tam zavola, že či by nechcela ísť. Tak v skratke som jej povedala, že o čom to asi bude a vyzerala, že by aj išla, ale potom mi nakoniec povedala, že nejde lebo jej mamina nedá na to peniaze, ale že ak bude niečo také nabudúce určite by išla. No mala som taký pocit, že jej to ani nepovedala, no som rada, že Pán si ju volá k sebe a je to už na nej ako sa rozhodne. Mňa to veľmi povzbudilo a som rada, že Pán mi ukázal, že on sa postará o nadprirodzenú stránku veci. Naďalej sa za ňu budem modliť, aby mohla spoznať Boha osobne..On má pre ňu určite pripravený dokonale krásny plán.