Slová, spracované z Godzone konferencie v Ružomberku. Slová, ktoré neboli adresované len ľuďom sediacim tam, v tej sále, ale slová, ktorým je súdené dostať sa von, do povedomia ostatných ľudí.
Generácia KIOBK, Kultúra kráľovstva. GODKNOWS, October light, AWAKENING, Julo Slovák, Janko Buc, Lukáš Nič, Ivan Petro, Andrej Kmotorka, Godzone team. A mnoho ďalších ľudí. Vraví vám aspoň jedno meno, jedna skupina niečo? Všetci majú niečo spoločné. Sú to Boží bojovníci. Dediči. Synovia a dcéry.
Aj ty si dedič. Samozrejme, staneš sa ním až keď budeš ohúrený Bohom, až keď výjdeš z otroctva. No keď to spravíš a prežívaš, že si Božie dieťa, nesmieš ostať len pri tom. Musíš rásť. Máme byť tam, kde ide o nášho Otca. Tak ako dvanásťročný Ježiš. Sme pozvaní byť Božími bojovníkmi. A nimi sa staneme len vtedy, keď dospejeme z dieťaťa "na mlieku". Máme vyrásť z detských spôsobov a stať sa dedičmi. Presne tak, ako to hovorí apoštol Pavol v liste Korinťanom 14,11-12.
,,Keď som bol dieťa, hovoril som ako dieťa, poznával som ako dieťa, rozmýšľal som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby. Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný."
,,A tak už nie si otrok, ale syn;.." Gal 4,7
Musíme si uvedomiť, že On, ten veľký Boh, Pán všetkého tu na zemi aj v nebi, je náš Kráľ, ale hlavne náš Otec. Čo mu patrí? No predsa všetko! Všetko čo je tu na zemi, stvoril a vymyslel On. A ak dospejeme na dedičov, automaticky máme právo brať si to čo nám patrí.
Si DEDIČOM VŠETKÉHO, pretože Boh je TVOJ OTEC a ty si jeho SYN/ DCÉRA!
A čo by Boh neurobil pre svoje deti? Ak žijem to, že som Boží syn, Božie srdce je pre mňa roztrasené.
Po prednáške Ivana Petra som sa okrem iného sústredila na tieto štyri veci:
1. Opiť sa Duchom Svätým
2. Ostaň ním opitá
3. Opiť ním ostatných
4. Prísť ním opitá domov
Prečo? Pretože ním máme byť neustále opití. Radosť má byť jednoznačnou a neoddeliteľnou súčasťou nášho života. A radosť je rozhodnutie. Stačí sa natiahnuť a vziať si ju. Ak sa toľko krát spomína v Písme, musí tu predsa niekde byť. Niekde visieť. Stačí len chcieť. A vtedy, keď sa cítime zle, chýba nám radosť, treba to vziať do rúk a pozvať Ducha Svätého. Kľudne aj sto krát opakovať "ha ha ha", kým nás radosť nepremôže. Kým nás nepremôže Duch Svätý. Ak ho pozveme, vždy príde. Nebude sa vtierať, ale zjaví sa vždy keď sa mu otvoríme.
Tento článok je oveľa dlhší ako zvyčajne. No verím, že neprestanete v polovici, ale že to dočítate, a na konci bude znieť vaše radostné AMEN! Pretože to nie sú moje slová, nie sú to slová, ktoré si vymyslel Janko Buc alebo Ivan Petro. Sú to slová Boha, adresované priamo tebe. Nikomu inému, len tebe!
Blogs