Sú také časy...nedobré....Marta mi už neodzdraví....študent nevstane zo sedadla ani pred babkou s dvoma palicami....a nezabudni na titul.....

Včera ma stretli dve dievčatá, mohli byť tak stredoškoláčky. "Teta, môžeme Vám dať otázku? ". "Ak nie neslušnú, prečo nie?"-usmiala som sa. Čo si myslíte, čo by sa malo urobiť, aby boli ľudia lepší ku sebe?" "Hm, to je otázka tak na dvojhodinové filozofovanie...ale ak chcete krátko, tak....nech každý dobre otvorí oči, či ten druhý niečo nepotrebuje....a nech si kratučko prejde životom. Čím bol, čím je, a ako sa k tomu dostal".

Krátka odpoveď, ale...

Študentčatá sa rozhovorili, aký je život zlý, ako každý baží len po moci a po peniazoch, potrpí si na postavenie, oslovenie, a vraj či nikto nevie, že už čoskoro bude koniec sveta...a už šmátrali v taške a chceli mi dať nejaké tie časopisy. Vytiahla som- náhodou som mala pri sebe v kabelke malé vydanie Nového Zákona, ktoré sme dostali na cestu do Izraela. "Tu je všetko, dievčence....a ešte dodám príslovie jedného múdreho starého pána farára: "Kto je trpaslík, ostane trpaslíkom aj keď si sadne na vrchol Mont Blancu. Výšku človeka robí niečo iné. " Mladé jehovistky sa usmiali , zakývali sme si a každý pošiel na svoju misiu svojim smerom."

Text pod obrázkom- celkom s ním nesúhlasím, najmä s návodom na konci....ale zatiaľ sa sem obrázky ťažko vkladajú.