Niektoré krásne veci a myšlienky tak splývajú s okolím, že nedokážeme vždy vybrať to najkrajšie...ale mne sa to tento raz podarilo.

Po väčšej námahe som odpočívala, snažila som sa zdriemnuť, ale nedarilo sa, tak som sa začala modliť a trochu uvažovať.Neviem, prečo ma napadla práve myšlienka: "Voláme sa božími deťmi a nimi aj sme..."Premýšľala som, že to počujem vždy na sv. omši, ale kde je to v Písme. Siahla som po konkordancii. 1 Jn, 3,1.

Bol podvečer, mala som už voľno od vyučovania a pustila som sa čítať.....

Od začiatku.Zahanbila som sa, že som tento list celý neprečítala od čias štúdií...vždy iba úryvky. Zahĺbila som sa teda doň na dva večery.

V časoch, keď bol napísaný, bol rozšírený blud, ktorý Kristovi pripisoval iba božskú prirodzenosť, jeho človečenstvo odopieral.A tento list  naň nádherne reaguje. Keď som začala čítať, stále viac sa mi zdalo, ako keby bol osobitne napísaný pre mňa a pre moju situáciu.

Úvod hovorí o spoločenstve kresťana s Bohom, ktorý je Svetlom. A tým aj o spoločenstve s bratmi a vzájomnej láske...aké aktuálne je to dnes, keď sa pre každú maličkosť odcudzujeme a výhovorka smeruje k množstvu práce, zaneprázdnenosti, konfliktom v rodine, nejakom nedostatku....A sú tam recepty dokonca pre kresťana, ktorý si myslel, že ak sa modlí a bol pokrstený, už ani veľmi nemá hriechy a teda....alebo pre deprimovaného, ktorý sa cirkevnému spoločenstvu vzdiali a tvrdí známe: No na mňa by strecha spadla, keby som sa ukázal v kostole....alebo: chcem farárovi ušetriť infarkt....ak sa jedná o sviatostné zmierenie.....

Ó nie, Boh nám dáva východisko! A povzbudzuje v nádeji, ktorú treba mať voči jeho láske, ktorá sa v plnej miere prejavuje v Ježišovi, ktorého nám poslal ,aby nám ju zjavil.

Učí nás rozlišovať duchov. Práve láska je tým rozhodujúcim kritériom.

Ak sa pridržím toho všetkého, víťazstvo je na dosah ruky. Niet väčšej lásky! Naučím sa víťaziť nad hriechom,  ba modliť za hriešnikov (z ktorých prvým som ja!)

Tak si pripadám ako Kolumbus,,,,,

Nuž a na záver niekoľko "chuťoviek":

1 Jn 1, 4    A toto píšeme, aby naša radosť bola úplná!

1 Jn 1,10   Ak hovoríme, že sme nezhrešili, jeho robíme luhárm a nie je v nás jeho slovo.

1 Jn 2,2   On je zmiernou obeťou za naše hriechy, a nielen za naše, ale za hriechy celého sveta.

1 Jn 2,17  A svet sa pominie aj jeho žiadostivosť. Kto však plní Božiu vôľu, ostáva naveky.

1 Jn 2,24   Nech zostáva vo vás, čo ste počuli od začiatku.

1 Jn 3,2   Milovaní, už teraz sme Božími deťmi a ešte sa neukázalo, čím budeme.

1 Jn 3,9   Kto sa narodil z Boha, nepácha hriech, lebo v ňom ostáva jeho semeno....

Ale aj:

1 Jn,4 18-22

Deti moje, nemilujme len slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou. Podľa toho poznáme, že sme z pravdy a upokojíme si pred ním srdce.

LEBO KEBY NÁM AJ SRDCE NIEČO VYČÍTALO, BOH JE VAČŠÍ  AKO NAŠE SRDCE A VIE VŠETKO.

1 Jn, 5, 14  A toto je dôvera, ktorú máme k nemu, že nás počuje, ke´d ho o niečo prosíme podľa jeho vôle.

°°°°°°°°

Som nesmierne vďačná Pánovi, že mi vnukol tento objav a preto sa delím s Vami.