Alternatívne slávenie Veľkej noci

Dlho som premýšľala, že hoci slávime najradostnejšie sviatky všetkých kresťanov, posledných päť rokov je tu niečo, čo ma brzdí.....príbuzní v republike vymreli, tí v cudzine síce pozývajú, ale nemáš na to a oni nevedia, že keby si im mal splniť želanie, stačila by desatinka ich príjmu, aby sa to dalo...ale čo to máš po lopate žobrať ? A tak sa radujem ako kresťanka zo vzkriesenia, ale smútim ako človek....ešte pred niekoľkými rokmi sme sa schádzali, či sestry, či susedia....dnes sa každý uzatvára, uteká, skrýva.....a ak si sám, máš smolu.

Prišla ponuka. Bolo v nej ubytovanie, stravovanie, duchovný program , obrady , krásna príroda s možnosťami vychádzok i túr rôznej obťažnosti .... cudzí ľudia, ale väčina takých, čo sú na tom rovnako. A bolo po smole. Náklady o nič väčie, ako keby bolo treba doma chystať- pre jedného človek nevarí ani nepečie a nie je to ani to podstatné.... a potom sa zbytočne zvýši.

Milé privítanie, krásna izbička, kaplnka, spoločenská miestnosť, stromy, kvety, vtáčky, motýle, jašteričky, veveričky, lesné chodníčky....dobrovoľná účasť na liturgii hodín, spoločných modlitbách a všetky obrady na mieste, takže prístupné aj menej pohyblivým bez potreby ísť hodinu i viac vopred do chrámu, aby si človek ustriehol miesto na sedenie. Všetky obrady rovnako krásne ako hocikde inde na Slovensku, možnosť pozerať vysielania z Vatikánu, vybrať si peknú knižku na čítanie.....

Žiadne hladovanie, pôst taký, ako si kto ušije na svoje možnosti.

Žiadne prehýbajúce sa stoly, hluk a alkohol, ale chutné veľkonočné jedlo aj s pochúťkami.

Spoločnosť i chvíľky na tiché rozjímanie.

Bez času na smútok.

Srdečná vďaka tým, ktorí sa o také niečo vedeli pre svojich bližných postarať.

A nad tým všetkým to najskutočnejšie a najradostnejšie- Pán Ježiš Kristus vstal z mŕtvych a i my vstaneme.