Je to pekné, že veriaci dokážu napísať aj niečo zo života svojej farnosti, že to robia s láskou k Bohu a celému spoločenstvu veriacich. A týmto spôsobom dávajú verejnosti pohľad do duchovného života svojej farnosti. Zdá sa mi, že takýchto informácií je málo. V poslednom čase sa mi páčil farský časopis z Košece, neďalekej obce, ktorý môže byť príkladom aj pre veľké farnosti v našom regióne. Možno nám chýbajú i priebežné oznamy farskej rady, ktorá by mala tiež informovať veriacich o výsledkoch svojich rozhodnutí, nemusí to byť zverejnené v časopise, ale mali by to vedieť sprostredkovať.
A v žiadnom prípade by sme sa vo farnosti nemali brániť kritickým otázkam či názorom.
Myslím si, že sprostredkovanie rôznych informácií verejnosti zo života farnosti, môže prispievať k tomu, aby naše náboženstvo bolo otvorené, komunikatívne pre všetkých ľudí dobrej vôle a nezostávalo len individuálnym presvedčením každého veriaceho. Možno tak chápu naše náboženstvo aj v dnešnej dobe neveriaci. Môžem spomenúť, že máme aj taký typ kresťanstva, že mestský poslanec nám chodil do kostola len pokiaľ mal funkciu v meste, alebo v úrade. A rodičia s malými deťmi si v poslednom čase vymenili priestor pred kostolom počas sv. omše za detské ihrisko. Často to vyrušuje druhých ľudí a okolie.