Daroval sa, slúžil, obetoval sa, súhlasil, aby ho ľudia videli takým, akým bol vo svojej krehkosti. Obetoval každému z nás i Cirkvi aj svoju smrť. Učil nás žiť, trpieť a umierať.
50-ročný poľský kňaz, otec Konrad Krajewski dlhé roky po boku pápeža Jána Pavla II., spomína:
Bl. Ján Pavol II. celkom dôveroval Bohu. Svojim životom dokázal povedať: Ježišu, dôverujem Ti. Dotýkajúc sa a držiac sa kríža, dotýkal sa a držal Krista. Obetoval všetko, všetko čo od Boha dostal i to čo mu Boh vzal...mladosť, zdravie, blízkych
Osobne som spoznal Jána Pavla II. v r. 1998, ktorý si ma povolal do Ríma z Lodže a stál som po jeho boku ako ceremoniár spolu s arcibiskupom Marinim.. Vždy ma dojalo to, čo sa dialo v sakristii pred a po celebrácii. Pápež si kľakol a v tichosti sa modlil, čo trvalo 15- 20 minút. Zdalo sa, že vtedy nie je medzi nami. Som presvedčený, že pápež prv než prehovoril k ľuďom, vždy sa najprv rozprával s Bohom. Vždy mal svoj čas na rozhovor s Bohom, prosil o požehnanie, aby ľuďom nezacláňal Boha sebou.
Každý túžil dotknúť sa ho, sálala z neho zvláštna sila.
Svätý človek je normálny človek. A taký bol Ján Pavol II. Aj sa nahneval, bol nervózny zo seba, nervózny, že jeho telo neodpovedá na mladistvého ducha. Dokázal aj kričať. Kričal na Sicílii. Prvý kričal v čase, keď mafia dávala o sebe vedieť.
Prosil: Choďte a hlásajte, že Ježiš žije. Každý deň sa chodil „ opaľovať “ pred Oltárnou Sviatosťou
V posledných rokoch pontifikátu som bol stálym pápežským ceremoniárom. Videl som jeho utrpenie. Cítil som sa nehodný, že môžem byť tak blízko neho a posluhovať mu, preto som sa spovedal pred každou liturgiou. Nespovedal som sa z hriechov, ale z viny, že nedokážem byť ako on. Cítil som potrebu byť úplne „ čistý“, keď som k nemu pristupoval. Po jeho boku stal som sa lepším človekom a kňazom. Prostredníctvom jeho svedectva som sa viac priblížil k Bohu. Videl som, ako sa vo svojom živote počas liturgických obradov posväcoval a dával Bohu. Päť posledných rokov boli rokmi veľkého utrpenia.
Počas poslednej celebrácie na sviatok Božieho tela , keď už pápež nemohol chodiť, vyniesli sme ho vo foteli do auta. Na kľačadle bola umiestnená monštráncia s Oltárnou sviatosťou. Pápež túžil pokľaknúť, jemne som mu dal najavo, že to nie je možné. Nakoniec pápež rozhodne zvolal, priam vykríkol po poľský“ „ Veď tu je Pán Ježiš! Prosím...“ nebolo možné dlhšie odporovať. S arcibiskupom Marinim sme mu začali pomáhať. Pápež sa snažil udržať na kolenách, ale kolená ho už neposlúchali. Museli sme ho posadiť Hoci jeho telo už neodpovedalo na vnútorné výzvy, vôľa zostala aj naďalej silná a neochvejná.
Pred smrťou sme sa všetci s ním osobne stretli a lúčili sa . Podávali sme mu svoje ruky a plakali...plakali ako malé deti. Bola to najkrajšia liturgia bez slov. V absolútnom oddaní odišiel k Otcovi. A my všetci sme spievali Te deum... všetci a hlasno, ďakovali Bohu za krásny, 27- ročný pontifikát Jána Pavla II.
Keď zomrel, aj počas svojej práce som plakal. Po prvý raz som sa nehanbil za to, že plačem. Boli to však slzy nad sebou samým, že nie som ako on, že nie som svätým kňazom, že som sa ešte celkom neodovzdal Pánovi, že nie som Totus Tuus. Keď sme niesli s arcibiskupom Marinim evanjeliár, aby sme ho položili na truhlu, cítil som, že nie som toho hodný. Cítil som sa veľmi malý a hriešny. Prosil som Pána, aby som mohol niesť knihu Evanjelií vo svojom živote tak, ako ju niesol Ján Pavol II. a aby som ju nikdy nezatvoril.
Ján Pavol II. hovoril krásne o priateľstve: Môj priateľ je ten, vďaka ktorému sa stávam lepším. A o to sa snažím.
http://www.youtube.com/watch?v=abkbtdJQ0RI
Pozn.
V roku 2013 tohto poľského kňaza vymenoval Sv. Otec František za titulárneho arcibiskupa a neskôr.. „Nebudeš sedieť za písacím stolom, ani nebudeš stáť pri liturgických obradoch. Chcem, aby si bol medzi ľuďmi.“ Pápež František celkom zreteľne vyslovil svoje prianie, keď mons. Konráda Krajewského poveroval novým poslaním v auguste 2013. A to úlohou pápežského almužníka.“ Budeš mojou predlženou rukou, ktorá pohladí chudobných, vydedených, najposlednejších. Budeš to robiť za mňa, ty im ponesieš moje srdce, prinesieš úsmev a milosrdenstvo nebeského Otca“ "To je to najkrajšie, čo sa mi v živote mohlo stáť. Napĺňa ma to radosťou. Keď nesiem pápežovu pomoc, jeho objatie a bozk potrebným, prosím každého z nich o modlitbu za Sv. Otca. Táto modlitba je jeho silou"
