Dostávame sa do situácií, z ktorých nevieme nájsť východisko. Akoby sme sa topili. Keď si zhrnieme výchovu našich už dospelých detí, stáva sa, že samy pred sebou neobstojíme. Plačeme, lebo je nám jasné, že výchovu, ktorú sme deťom dali, už nemôžeme opraviť a podobne nemôžeme odčiniť a vynahradiť to, čo sme urobiť mohli, ale sme neurobili. Smútok a bolesť nám trhajú srdce.

Sv. Monika dokázala silou dlhoročnej vrúcnej modlitby a slzami vyprosiť svätosť pre svojho syna Augustína.

Aj  my, matky 21. storočia, myslíme na naše deti. Nielen  na to, kde sú teraz, ale kde budú o sto rokov a celú večnosť.

Svedectvo  matky, ktorej syn sa zriekol Cirkvi. Odvrátil sa od nej a mnoho rokov o ňom nepočula. Jedného dňa sa kňaz  matky spýtal: „Je váš syn pokrstený?“ Odpovedala: „Áno, určite je pokrstený.“

„Teda viete, čo máte urobiť?“ povedal jej. „Vyhľadajte si formulu krstu, celý krstný obrad. Prečítajte si ho a v mene svojho syna obnovte krstné sľuby. Obnovte sľub, že sa zriekate satana a všetkých jeho zlých skutkov. Robte tak pre svojho syna vždy, keď sa budete zaňho modliť. Žiadajte o silu sviatosti jeho krstu. Poproste Krista, ktorý vidí vaše dieťa, nech je kdekoľvek na svete, aby v ňom pôsobila milosť krstu.“

O tri týždne, uprostred noci, matke zavolal syn. Vzlykal: „Mami, neviem, čo sa mi stalo.“

Potom jej vyrozprával, ako stretol v obchode niekoho, kto ho pozval na modlitbové stretnutie. V tejto atmosfére znovu objavil svoju vieru. Uvedomila si, že sa to stalo v čase, keď ho prijímala opäť do Božej rodiny.