Mama, kde si?

Má iba desať rokov a už sa musí starať o svojich súrodencov.
Vídavam ju často. Nikdy nie je sama. Vždy má pri sebe brata, alebo sestru, alebo obidvoch. Predčasne dospela.

"Dievčatko, prečo držíš na rukách svoju sestričku? Je už veľká, pusť ju na zem, bude ťa bolieť bruško", povedala som jej neraz. Neodpovedala. Ale sestričku nepustila. Ba sa mi zdalo, že si ju ešte tuhšie privinula ku sebe.
Povedala som si: Hľa, čo robí sesterská a bratská láska ...
Len jej oči prezrádzali veľký smútok. Nechápala som. Predtým taká nebývala.
Až som raz pochopila! Nahrádza svojim súrodencom mamičku!
Vraj ich opustila. Odišla. Našla si iného.

A čo deti?!

Živé púčiky v rozkvete. Ako sa dobre a zdravo rozvinú bez materinskej lásky?
Mama je kolíska. Mama je pohladenie. Mama je v horúčke osvieženie. Mama je súzvuk tých najkrajších melódií na každý deň. Deň obyčajný, i deň sviatočný.
Mama je liek pre telo i pre dušu. Mama je hruď, na ktorej sa možno vyplakať.
Mama je srdce rodiny.
Mama je náplasť na rany.

Bez mamy je pusto, aj keď svieti slnko.

Mamina náruč je najláskavejšia, najteplejšia a najtuhšia na celom svete. Objímajúca, potešujúca, zachraňujúca. Ľúbiaca...

Prečo matky opúšťajú svoje deti?

Mama, kde si?
Kto dá tvojim deťom bozk na dobrú noc? A krížik na čelo, ktorý odoženie od nich všetky chmáry a strašidlá?
Kto im zopne rúčky k modlitbe? Kto im prečíta rozprávku o kráse a dobre?
Kto im povie, že ich veľmi ľúbi?

Príď domov, tvoje deti ťa čakajú.

Tvoje deti vädnú bez teba.
Polej ich svojou láskou.
Nasýť ich svojou vôňou.

Mama, si pre ne veľmi potrebná...

Si pre ne všetkým na svete...

Veď

predsa

bez

nich

nebudeš

nikdy

dokonale

šťastná.

Budeš len vyprahnutou púšťou bez vody...

obrázok: Google