« Back

Dvere sa často otvoria až vtedy, keď v to uveríme

Dvere sa často otvoria až vtedy, keď v to uveríme

Pred pár dňami som išla so svojim snúbencom do obchodu. Pri vstupe do brány som na dverách zbadala neúplný nadpis: ..TVORENÉ. Pozrela som sa na Tomáša a vravím mu: „Hm, to je škoda, je zatvorené.“ Po pár krokoch sa nám však odhalilo celé slovo. Namiesto môjho „realistického“ ZA sa v ňom objavilo optimistické O.

Táto skúsenosť ma naučila oveľa viac, ako som si v tej chvíli myslela. V živote totiž často nevidíme všetko úplne jasne a celé hneď na začiatku. Naša budúcnosť sa nám odhaľuje kúsok po kúsku a niekedy až po dlhšom čase zistíme, že všetko do seba zapadá ako puzzle. Často nám Boh odhalí časť toho, čo pre nás práve chystá a je na nás, z akého uhla sa na to pozrieme. Či budeme vidieť pohár poloplný, alebo poloprázdny. Či sa budeme tešiť z požehnania, ktoré práve zažívame v našich životoch a vidíme na životoch druhých, alebo budeme nešťastní z toho, čo nám momentálne chýba.

 

Myslím si, že vidieť otvorené dvere, v akejkoľvek situácii v našom živote, je dôležitejšie, ako sa nám často zdá. Veľakrát sa totiž otvoria až po tom, ako uveríme, že je to vôbec možné. Prorok Ezechiel potreboval najprv prorokovať o suchých kostiach, aby mohli ožiť. Dvere sa otvorili vo chvíli, keď vo viere prehlásil, že sú otvorené (porov. Ez 37).

 

Na chvíľu som sa zamyslela nad tým, prečo mi neraz akoby vyhovuje pozerať sa na veci radšej z tej tmavšej stránky. Myslím, že celkom dobre to vystihuje Zuzka Smatanová vo svojej piesni Dvere „Radšej byť nízko, tam nedá sa zmýliť a o niečo viac vedieť.“ Dôvodom, pre ktorý sa často bojíme nadýchnuť a vzlietnuť, alebo vidieť dvere otvorené, je strach zo zlyhania. „Veď keď sa dopredu pripravím na to najhoršie, aspoň potom nebudem sklamaná.“

 

Prajem si, aby sme sa nebáli prorokovať o suchých kostiach, že ožijú, nadýchnuť sa a vzlietnuť tam, kde sme doteraz ešte nelietali, postaviť sa pred dvere ďalšej etapy nášho života a uveriť, že Boh už dávno pripravil pôdu a otvoril všetky dvere, cez ktoré budeme potrebovať prejsť. Prajem si, aby sme sa nebáli dovoliť si tešiť sa z toho, čo práve žijeme a na to, čo pre nás Nebeský Otec prichystal. Verím totiž, že každého, kto sa mu odovzdá, čaká budúcnosť a nádej (porov. Jer 29,11).

 

Comments
sign-in-to-add-comment
Vďaka Marika za nádej..)
Posted on 11/1/14 9:37 PM.
TY MÁŠ SNÚBENCAAA emoticon ALE TAK TO JE KRÁSNEEEEE
Posted on 11/1/14 11:51 PM.

O halloweenských párty a budúcich klientoch psychologických poradní

O halloweenských párty a budúcich klientoch psychologických poradní

S blížiacim sa Halloweenom sa na nás vysypala hŕba strašidelných masiek, tekvicových hláv no aj reklám zameraných proti sláveniu tohto "sviatku". Desiatky kresťanov sa snaží, aj keď nie vždy najšťastnejším spôsobom, upozorniť na nebezpečenstvo tejto zábavy. No a stovky rodičov a učiteliek zatiaľ chystá nevinné strašidelné párty pre svoje deti.
Naozaj Pochod za život nevystihol ducha doby?

Naozaj Pochod za život nevystihol ducha doby?

Tohtoročný Národný pochod za život prinášal so sebou viacero obáv. Okrem utečeneckej témy, ktorá v týchto dňoch dominuje, tomu nepomáhal ani fakt, že sa akcia plánovala konať v Bratislave. Málokto veril, že sa Východ dokáže zmobilizovať natoľko, aby podujatie nedopadlo fiaskom. Okrem mediálnej antikampane SME-čka a ďalších médií sa o svoje pochybnosti podelil napokon aj .týždeň. Ono to ale všetko nakoniec dopadlo trochu ináč.
Keď nejde o život, ide o....

Keď nejde o život, ide o....

"O, láska, prečo sa dejú takéto veci?" opýtala som sa so smútkom v tvári svojho manžela. "Myslíš jako to, že umírají lidi?" odpovedal. Fú no musím priznať, že som sa trochu zahanbila. Mala som totiž v pláne hovoriť o nevydarenej objednávke, ktorú práve riešim.

Chce sa mi vracať...

Keď som zbadala na internete karikatúru súložiacich biskupov počas konkláve, bolo mi smutno. Keď som však zbadala karikatúru súložiacej svätej trojice, chcelo sa mi vracať. A chce sa mi aj naďalej...
Dvere sa často otvoria až vtedy, keď v to uveríme

Dvere sa často otvoria až vtedy, keď v to uveríme

Pred pár dňami som išla so svojim snúbencom do obchodu. Pri vstupe do brány som na dverách zbadala neúplný nadpis: ..TVORENÉ. Pozrela som sa na Tomáša a vravím mu: „Hm, to je škoda, je zatvorené.“ Po pár krokoch sa nám však odhalilo celé slovo. Namiesto môjho „realistického“ ZA sa v ňom objavilo optimistické O.
Ako sa zo Svätoplukových prútov stal zlepenec

Ako sa zo Svätoplukových prútov stal zlepenec

Keď sa pozriem na predvolebnú situáciu na Slovensku duševne, cítim sa smiešne, ba až komicky. Keď sa na ňu snažím pozrieť duchovne, prežívam smútok. Kdesi medzi týmto dvoma pocitmi hľadám nádej.

... keď pieseň z JKS-ky môže meniť životy

Zamyslela som sa nad tým, čo by sa stalo, keby sa pieseň, ktorú spievame v kostole raz v roku, na Turíce, stala súčasťou našej každodennej modlitby. A ešte viac, čo by sa stalo, keby sme sa tieto slová modlili naozaj s vierou.

Ako vidieť svet Božími očami

Často prosím Boha, aby ma naučil pozerať sa na svet jeho očami. Na svet, na ľudí, na seba. Niekedy mam však pocit, že ich má milión. Čo milión,14 miliárd. Pre každého jeden pár.
Pochodovanie za pravdu a moje zimomriavky z osemdesiateho deviateho

Pochodovanie za pravdu a moje zimomriavky z osemdesiateho deviateho

„Neuveriteľné! Niečo také tu nebolo od Nežnej revolúcie,“ povedala som s nadšením pánovi, ktorý so mnou čakal na autobus po skončení pochodu v Košiciach.

Môžem sa slobodne rozhodnúť, či zmením svet

Myslím, že svet funguje na základe nejakých princípov. Jedným z nich je slobodná vôľa, ktorú dal Boh človeku. A v plnej miere ju rešpektuje. Aj preto sa dnes deje vo svete to, čo sa deje.

Tomu sa hovorí láska otca

Ocko mi cez víkend vymenil letné pneumatiky na aute. Ja som sa ho opýtala: „Čo som Ti dlžná?“ A on na to: „To je v poriadku, ja som to už vyrovnal. Natankoval som Ti Tvoje auto.“ Tomu sa hovorí láska otca.
Váž si, čo môžeš robiť pre Boha, nie je to samozrejmosť...

Váž si, čo môžeš robiť pre Boha, nie je to samozrejmosť...

Dnes už viem, že smrť nie je tragédia. Je to privilégium. Možno to nikdy nepochopíme, ale potrebujeme to prijať srdcom. Môj blog určite nie je prvý, ani posledný o Ľudke.. Som totiž len...

Strácam nádej, nevládzem snívať..

Pred dvoma rokmi som bola na skvelom muzikáli. Volal sa Príbeh ulice. Od Mariky by čitateľ pravdepodobne očakával, že to bol nejaký fakt dobrý kresťanský muzikál. No nie je to celkom tak. Bol to...

Nabudúce nič nedostaneš!

Keď som dnes kráčala domov z práce, po úzkej snehovej cestičke, spomenula som si na úryvok z dokumentárneho filmu o kňazovi, ktorý spolupracoval s Matkou Terezou. Z jeho...

Nikto nevidel

Nikto nevidel a nikto nepočul, čo príde, keď odídeme tam, kde sme nikdy neboli, kde dostane každý svoj prídel. Ja chcem zažiť ten pocit, pocit nádherný, pocit...