Cirkev je hierarchická.

Dnes si povieme niečo o cirkevnej hierarchii.

Keď hovoríme o hierarchii, treba mať na zreteli dva modely. Prvý je model hrierachie, ktorá funguje vo svete takmer v každej organizovanej spoločnosti. Na vrchole tohto modelu sa nachádza niekto, kto má najvyššiu moc. Ostatní sú postavení v rôznych spoločenských vrstvách – v závislosti od toho, do akej miery majú účasť na moci. Moc, to sú práva a privilégiá. Preto vo svete neustále prebieha boj o moc, lebo je to v skutočnosti boj o privilégiá.

Takýto model hierarchie sa dostal do Cirkvi v 4. storočí a pretrval vo veľkej miere až do súčasnosti. Treba dodať, že je to jediný model, aký ponúka svet, a preto takmer každá kritika Cirkvi a jej hierarchie, zvlášť v médiách, sa drží tohto modelu. Svet nechápe iný model. Na tomto modeli sa dokonca zakladá demokracia, kde sa ponúka zdanie, že každý má hlasovaním účasť na moci a na privilégiách. Je to však iba veľká ilúzia.

Čiže kritika Cirkvi a jej hierarchie ide v tejto línii. Z jednej strany sa vyvíja veľké úsilie, aby bola Cirkvi nanútená demokratická štruktúra, aby sa tak pripodobnila iným spoločenským organizáciám. Panuje totiž mienka, že monarchia je prežitkom a demokracia je veľkým výdobytkom moderného sveta. A z druhej strany sa zveličuje každé zneužitie moci v Cirkvi, aké môže byť prítomné v každej hierarchickej organizácii, ktorú tvoria ľudia, a nie anjeli.

Druhý model hierarchickej organizácie Cirkvi – evanjeliový – je opakom modelu tohto sveta. V ňom niet privilégií. Tu je moc spojená s veľkou dôverou Boha voči človeku a so zodpovednosťou za iných. Moc nespočíva v spravovaní, ale v službe. Najkrajším príkladom tohto modelu je dobrá rodina, v ktorej otec má autoritu vďaka láske a službe svojim domácim. Nie z titulu silnej päste.

Evanjeliový model môžeme vidieť v obrazoch, v ktorých Ježiš predpovedá fungovanie hierarchie v Cirkvi. Keď hovoril o Petrovom primáte, nenazval ho ani kráľom, ani prvým ministrom, ale skalou, na ktorej postaví svoju Cirkev (Mt 16, 18). Čiže pevným podkladom, na ktorý sa stavajú základy. Táto skala je zodpovedná za solídnosť stavby. Slúži stavbe, pričom nemá žiadne privilégiá, dokonca ju ani nevidno. Je pod základmi.

Apoštoli sú nazvaní základmi Cirkvi. Ich funkcia je rovnako služobná (porov. Ef 2, 20; Zjv 21, 14). Stavba stojí na základoch. Základy nemajú účasť na prijímaní chvál, ale podľa toho, nakoľko sú solídne, sa určuje hodnota celej budovy.

Podľa tohto modelu sú na základoch postavení kňazi, na nich diakoni, a na nich Boží ľud. Preto hierarchia má účasť na služobnom kňazstve a veriaci na kráľovskom kňazstve. Dnes nástupcom sv. Petra je biskup Ríma, nástupcami apoštolov sú biskupi celého sveta. Kňazi a diakoni majú svoje úlohy podobné tým, ktoré plnili v prvých pokoleniach kresťanov – sú pomocníkmi a spolupracovníkmi biskupov. Všetci sú zameraní na službu veriacim, aby títo veriaci dosiahli maximálnu možnú dokonalosť v láske k Bohu i k ľuďom.

Spor medzi hierarchickou koncepciou Kristovou a koncepciou sveta sa odohrával už pred jeho očami. Židia očakávali Mesiáša podľa modelu sveta. Mal to byť kráľ, ktorý si podriadi svet vďaka svojej moci. Podobne pozerali na Ježiša dokonca apoštoli (Ján a Jakub), keď tesne pred Veľkým piatkom ho prosili o prvé miesta v jeho kráľovstve... Jednou z najdôležitejších udalostí v odovzdaní evanjeliovej koncepcie moci v Cirkvi – nie na zásade panovania, ale služby – bolo, keď Kristus umyl apoštolom nohy vo Večeradle. Ježiš hovoril jasne: Neprišiel som, aby som sa dal obsluhovať, ale aby som slúžil.

Objavenie evanjeliovej koncepcie moci a hierarchie znamená koperníkovský prevrat: Nie ja som centrom a všetko sa krúti okolo mojej vôle, ale ja som tu preto, aby som slúžil a plnil vôľu nebeského Otca. Podľa Evanjelia moc nie je prameňom privilégií, ale je vrcholom veľkej zodpovednosti za obohatenie iných. Odmenu za vykonanie tejto úlohy odovzdá Pán, spravodlivý Sudca.

Evanjeliová koncepcia moci bola predpovedaná už v Starom zákone v obraze Dobrého Pastiera, ktorý sa stará o ovčinec. Kristus sa odvolal na tento obraz po svojom zmŕtvychvstaní, keď odovzdal moc Petrovi. Odvolal sa na Knihu proroka Ezechiela, v ktorej prorok poukazuje na zlých pastierov: Zlý pastier vykonáva moc podľa modelu sveta a chápe ju ako právo na privilégiá. Vtedy žije na úkor oviec. Dobrý pastier aj život položí za ovce. On sa obetuje, aby zachránil ovce.

Celý život Ježiša ako Dobrého pastiera je prejavom jeho koncepcie moci v Cirkvi. On, keďže nechcel prijať koncepciu tohto sveta, ktorú mu nanucovali, prijal smrť. Svet zasa nechcel prijať jeho koncepciu. Dokonca aj výrok smrti odôvodnil svojím zmýšľaním o moci a na kríž umiestnil nápis: Ježiš Nazaretský – Kráľ.

Evanjeliovo chápaná koncepcia moci dovoľuje správne chápať funkciu hierarchie v Cirkvi, ktorej patrí učenie, posväcovanie skrze vysluhovanie sviatostí, ako aj spravovanie na zásade starostlivosti pastiera o dobro ovčinca.

Možno nám vŕta v hlave myšlienka o tých zlých pastieroch. Vo Svätom písme nachádzame aj Božiu kritiku zlých pastierov, a to Knihe proroka Ezechiela (34. kapitola) – a kto v tomto duchu pozerá na zlých pastierov, určite nehreší. Treba však pamätať na Ježišovu výstrahu, ktorá platí pre všetkých: Preto robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia, ale podľa ich skutkov nerobte: lebo hovoria a nekonajú (Mt 23, 3).

D.ú. Uvažovať: KKC 871-897