Čo by sa stalo, ak by sme večer nemali elektrinu? Možno nič dramatického, vtipálkovia zvyknú tvrdiť, že by sa aspoň rodilo viac detí. Čo by sa stalo, keby sme zrazu prišli o internet? Tak to je už ťažšia otázka, predstavy môžu oscilovať od frustrácie ľudí navyknutých na sociálne siete, cez kolaps finančných a obranných systémov, a možno že by súčasná antropologická mutácia zaradila nejakú nepredstaviteľnú spiatočku. Včera uplynulo 30 rokov od zrodu a vývoja internetu do jeho dnešnej podoby. Je to žráč času, hlavne sociálne siete, je to manipulátor – týka sa to aj spravodajských portálov a blogosféry, je to zdroj lacnej a povrchnej zábavy. Ako teda žiť s týmto ,,nepriateľom“?

Existuje pravá tvár Fejsbuku a iných sociálnych sietí. Môže ísť o socializing, zdieľanie, sústavný kontakt na diaľku – aj na tom môže byť dosť pozitívneho.

Existuje odvrátená tvár Fejsbuku – to je práve tá strata času, až príliš virtuálne vzťahy,povrchnosť, závislosť, opantanosť netom.

Mohla by však existovať aj privrátená tvár Fejsbuku – práve vtedy, keď človek začne zmysluplnejšie toho ,,nepriateľa“ využívať, a napríklad aj trénovať na ňom, formovať sa.

Nápadov je viacero:

• skôr než naskočí google, premyslieť si najbližšie nasledovné kroky.

• na Fejsbuku sa nepohybovať, ako keby som hľadal ihlu v kope sena, ale si definovať účel a ako dlho chcem stráviť na tejto sieti.

• stanoviť si malé, konkrétne ciele – predtým, než začnem so zábavnými stránkami, urobím na nete niečo užitočné (napr. v pracovnej či profesionálnej oblasti).

• aj keď sú tie lajky zadarmo, dávam nimi svoj osobný podpis často pod niečo, čo by som za iných okolností nepodporil.

• skúmať kto publikuje, čo píše, prečo píše, ako píše, v akom kontexte, s akým zámerom.

• už antickí filozofi poznali dobrú zásadu pre zverejňovanie svojich postojov. Ak chceme niečo zverejniť, treba si položiť tri otázky: 1. Je to pravdivé? 2. Je to slušné, korektné? 3. Je to potrebné?

• diskutovať, argumentovať, ale najskôr rozmýšľať. A ešte predtým, urobiť aj nejaký prieskum na nete. Pred zverejnením príspevku sa vždy možno na malý moment ,,zháčiť“(napr. krátka strelná modlitba). ,,Je to naozaj to, čo by som chcel povedať“. ,,S akým úmyslom to idem postnúť“? Výborní spisovatelia mali údajne plné smetné koše nepoužitých verzií.

• vyskúšať si digitálny pôst - hodinu, dve, celý deň bez mobilu či internetu.

Vraví sa, že ak nemôžeš nepriateľa poraziť, skús si z neho urobiť priateľa. Každý si môže nájsť svoje individuálne cestičky pre autotréning.

Foto:http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Internet1.jpg

http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Science_museum_025_adjusted.jpg