Blogs

« Zurück

Rodičia a učitelia, pozor! alias Hupsov šlabikár Lipka

Rodičia a učitelia, pozor! alias Hupsov šlabikár Lipka

Prosím Vás, venujte chvíľu Vášho času týmto faktom: Bez akejkoľvek verejnej a odbornej komunikácie bola ukončená produkcia šlabikára Lipka (verzia z roku 2011) a bol nám do školy doručený šlabikár „Hupsov Lipka“.

Hupsov Lipka má 2 časti + pracovný zošit. (prečítal som to celé). Niekoľko postrehov:

- kým Šlabikárom Lipka sa tiahla niť hodnoty rodiny (na stránkach sa pri rôznych témach znovu objavovali tie isté ilustrácie tej istej rodiny - dievčatko a jej brat, mama a otec), Hupsovym šlabikárom Lipka nás sprevádza škriatok Hups, ktorý nie je začlenený do žiadnych vzťahov, funguje sám za seba. Navyše aj deti tu figurujú viac-menej samé za seba, vždy sa objavujú iné a nie sú začlenené do vzťahov v rodine. Predošlý šlabikár upevňoval dieťa v jeho povedomí "PATRÍM DO RODINY", mám korene, kým Hupsov šlabikár po zovšeobecnení pozorovaných javov akoby hovorí: "buď sám za seba", samostatná jednotka... navyše nevedno, akého rodu (ten/to? škriatok Hups)...

- v Hupsovom šlabikári sú na niektorých miestach vykreslené situácie opisujúce rodinné vzťahy/rodinných príslušníkov v negatívnom alebo ponižujúcom duchu, naopak v "starej" Lipke je téma rodiny podaná v atmosfére lásky, úcty, pokoja, radosti, harmónie, šťastia (na mnohých stranách, doplnené korešpondujúcimi ilustráciami) – napr. sused zhadzujúci otca, že je "kazisvet" (Hupsov šlab. 2.časť, s.21). V Hupsovom šl. je najčastejšie text o dieťati a iba jednom rodičovi - v Lipke je veľa textov o spolužití v úplnej rodine. Jeden článok som Vám prepísal celý:

Volám sa Žigmund a moja mama Žofia. Má krásne vlasy. Sú čierne ako žúžoľ. S mamičkou žijeme sami dvaja. Ocko si ma bráva cez víkend. Mamičke býva smutno. Žijeme na prízemí. Nad nami býva ujo Žubajík. Občas pomáha mamičke s vodou alebo žiarovkou a elektrinou. Pred pol rokom požiadal ujo Žubajík mamičku o ruku. Najprv bola prekvapená. Potom sa potešila. Už to pre mňa od zajtra nebude len ujo Žubajík, ale druhý ocko. Zajtra sa ožení s mojou mamičkou. Teraz budem mať ocka aj cez víkend, aj cez týždeň. (článok na precvičenie písmena Žž!)

- celý predošlý šlabikár bol v jednote jasného a zrozumiteľného textu významne doplneného prehľadnými a zároveň obsažnými ilustráciami, ktoré napomáhali porozumeniu (už i tak životu deťom blízkeho a zrozumiteľného) textu. Obsahoval texty týkajúce sa detí, ich sveta, každodennosti či reálnych zážitkov, situácií (rodina, sviatky, dovolenka, choroba, návšteva u starkých, narodeniny,...) kým Hups deti vťahuje do virtuálnej reality, príbehy sú často ťažko zrozumiteľné, majú otvorený a nejasný koniec.

- V Hupsovom šlabikári vymizli texty ľudovej slovesnosti či iné klasické texty slovenských autorov. Okrem iných textov sú tu aj texty o Hupsovi, ktorých autorkou je spisovateľka detskej literatúry Mgr. Gabriela Futová (táto informácia nemusí byť určujúca, obsahovo jej knihy nepoznám, no tu sú názvy niektorých z nich Hľadám lepšiu mamuNejdem, a basta!;Naša mama je bosorkaKeby som bola bosorka.

- nevidím dôvod náhrady kvalitných a majstrovsky zostavených (a to i napriek jednoduchosti a prváckym potrebám vyhovujúcej stručnosti) obsahovo jasných i pútavých textov zo "starej" Lipky (navyše autorsky pestrejšej skladby: Daniel Hevier, Ján Turan, Elena Čepčeková, Štefan Moravčík a ďalší) a ich výmeny za texty plné modernizmov, slangových výrazov či slov s pre deti nejasným obsahom (stachopud, gangster, des, "sfúkla ho", "Som ja ale peň!", "noha v háji" a pod.)

Tieto postrehy dávajú spolu obraz vytrhnutia detí z koreňov, identity, nielen z povedomia príslušnosti k vlastnej rodine, no i ku vlastiK tomu pridávam, že metodická či dokonca aj grafická zmätočnosť Hupsovho šlabikára nahradila pocit prehľadnosti a harmónie, pokoja, poriadku a prehľadu v "starej" Lipke.

Záverom, chcem pripomenúť, že ŠLABIKÁR nie je učebnica ako napr. Geografia pre 8. ročník, učebnica, obsahujúca INFORMÁCIE. V prípad šlabikára nejde o informácie! Šlabikár je prvý samostatný pohľad do sveta, po tom, ako dieťa vykročilo na cestu vzdelávania... Dieťa v tomto veku je absolútne nekritické, VŠETKO prijíma a absorbuje, čo mu jeho prvá pani učiteľka dáva. Nový šlabikár dáva čistým deťom katechézu tohto sveta. Tu zažijú, že normálne je konzumovať každý deň (plytké) príležitosti na rozptýlenie, najzaujímavejšie a najpodstatnejšie sú veci okolo mňa (ľudia sa menia ako kulisy), najčastejšie je pri mne len jeden rodič a najmä životom sa netiahne žiadna zrozumiteľná línia (RODINA), žiaden hlbší kontext (SVIATKY, KRAJINA, NÁROD, nebodajCIRKEV...).

Tento šlabikár je oficiálnou učebnicou financovanou a schválenou ministerstvom školstva. Bude pôsobiť a zapisovať sa do myslí a duše tisícov detí na Slovensku. Šlabikár je najdôležitejšia učebnica zo všetkých učebníc v rámci celého školstva.

 

Zverejnené s dovolením autora, Mgr. Jána Horeckého

Zdroj obr.: martinus.sk

Kommentare
sign-in-to-add-comment
Silvia Suchonova
zaujimalo by ma ci je vytvorena nejaka peticia na stiahnutie tejto ucebnice zo skol a ak ano poprosim si link
Gepostet am 20.11.13 21:47.
viera pokojna
Vy ste uz úplni zadebneni blazni.. naozaj nemáte na práci nič lepšie ? Napr. pomahanie iným ?
Gepostet am 21.11.13 09:41.
Jedno aj druhé je potrebné, aj pomáhať aj Božie slovo hlásať.
Gepostet am 21.11.13 10:46 als Antwort auf viera pokojna.
Maria Jezna
Mozno by bolo dobre ako prvy krok si precitat tie knihy od Futovej. Obsah je vyborny a je to dobra autorka.
Gepostet am 21.11.13 11:17.
Dušan Veselovský
Dnes, keď mnohé deti, ak nie väčšina žije v neúplných rodinách a rozvodovosť stále stúpa, je nebezpečné a nezdravé podsúvať deťom, že rodina je len to, keď spolu žijú mama, otec a dve deti. Deti sa veľmi citlivo porovnávajú s hrdinami svojich knižiek a takéto prezentovanie rodiny mnohým deťom ubližuje. Ak vám to vadí, hľadajte spôsoby, ako korektne a zmysluplne predchádzať rozvodom. Ale neubližujte tým deťom, ktoré v úplných rodinách nežijú len pre to, lebo máte nutkanie odmietať všetko, čo nepropaguje vymierajúcu klasickú a úplnú rodinu. Bojujete na nesprávnom poli. Detské knihy majú reflektovať realitu. Ak bude 80% detí žiť v úplných rodinách, aj šlabikár bude vyzerať ináč.
Gepostet am 21.11.13 13:01.
Ak deti a mládež nebudú mať pozitívne vzory, tak s krajšou budúcnosťou ďalších generácií sa môžeme rozlúčiť. Dušan, viem, že to myslíte dobre a prevencia je kľúčom k vyhýbaniu sa problémom, ale ak aj deťom bude predstierané, že život "navoľno" a rozvody sú v poriadku, tak ich budeme len utvrdzovať v nesprávnom vzore rodičov. Pochybujem, že táto väčšina rozvedených šla do manželstva s tým, že na 50% sa rozvedú. Niečo sa pokašle v živote, je fajn veci pomenovať v pravde a s láskou.

Ak by sme im nemali podávať dobré vzory, tak to môžeme zrušiť všetky pozitívne rozprávky so všetkým, čo nie je dnes "moderné". Dnes sú to verné manželstvá. Ktorá hodnota bude nemoderná zajtra?

Oslovil ma nedávno citát staršej ženy, ktorá na margo dnešných manželstiev povedala: "Vyrástala som v dobe, kedy keď sa niečo pokazilo, chceli sme to opraviť a nie zahodiť."
Gepostet am 21.11.13 13:20 als Antwort auf Dušan Veselovský.
Keď som sa dopočula o tomto novom šlabikári (alebo skôr o jeho obsahu), môj prvý komentár bol takýto:
" Panelák (mám na mysli ten seriál) v detských čítankách... Smutné.
Na jednej strane chápem, že deti rozvedených rodičov (a je takých hodne) potrebujú vedieť, že v tom nie sú sami. Ale takýmito čítankovými textami sa deti učia čo je norma - ako si majú budovať svoj život (aj svoju dospelosť) - a toto by naozaj nemal byť vzor pre život. Žiaľ asi v dnešnej spoločnosti je. "
Gepostet am 21.11.13 14:02.
Kedysi bolo umenie (literatúra, výtvarné umenie, architektúra...) obrazom života o ktorý sa usilujeme. Zobrazovalo ideál, ku ktorému sa snažíme priblížiť. Plnilo funkciu výchovnú, motivačnú, ťahalo človeka ďalej a vyššie k métam, ktoré rozhodne stoja za to.
Alebo mu ponúkalo odpočinok od ťažkostí života v dokonalom snovom svete.

Dnes vidíme, že sa literatúra, filmy, výtvarné prejavy... snažia zobrazovať "skutočný život" - smutnú realitu s ktorou sa každodenne stretávame. A často sa sústredí práve na tú odvrátenú stránku.
Neviem, niektorí tvrdia, že im to pomáha uvoľniť napätie z toho smutného "pokašľaného" života... Ja s tým nesúhlasím. Ale priznám sa, že tak vyhrotené vzťahy naplnené sebestrednosťou, aké popisujú napr. zmienené seriály osobne nezažívam.

Ale čo sa mi zdá byť dôležitejšie, zabúdame na to, že umenie (a tiež jeho komerčné formy) nemajú (len?) odrážať život, ale predovšetkým formovať - pozdvihnúť dušu (srdce, akokoľvek si to nazvete).

Ak sa generácia (nielen mladých ľudí) bude denne sýtiť seriálmi typu Panelák, či Farma a už v čítanke bude kŕmená rozvodmi a nestálosťou vzťahov zobrazovanými ako norma - potom naozaj takéto správanie prijme ako normu a už nebude ani vedieť ako (a ani prečo) investovať do vzťahu aby vytrval.

Budovanie vzťahov je namáhavé. Vyžaduje odriekanie a zabúdanie na seba... ale podávaním vzorov, ktoré ponúka napr. aj text citovaný zo šlabikára, sa deti učia iba sebectvu a presvedčeniu, že všetko, čo sa mi "nepáči" môžem odhodiť preč. Deti potrebujú pozitívne vzory. Deti potrebujú istoty (nie tie, čo ponúka SMER, ale) istoty vzťahov, vedomie, že sa na niekoho môžu spoľahnúť, kto ich nezradí...
Gepostet am 21.11.13 14:16 als Antwort auf Eva Baranovičová.
Martina Pavelková
presne tak, ja tie knihy čítam dcere, a sú naozaj v pohode.Mimochodom tvoríme bežnú 4 člennú rodinu.
Gepostet am 22.11.13 00:21 als Antwort auf Maria Jezna.
Podľa mňa by sme mali podpísať petíciu za upaľovanie bosoriek. Aj tá Futová si to zaslúži. Nebude veru ona v poriadku. Bol to dobrý zvyk a nemali sme sa ho zbaviť. Teraz ich tu lieta po svete tisíce. Pľuhy!
Gepostet am 22.11.13 01:13.
Andrej S
Bohužiaľ, autor tohto článku nemá sociologické vzdelanie a akosi sa drží jednej (v časovom období) posledne uznávanej formy nukleárnej rodiny. Z histórie však poznáme viaceré iné spoločenské zriadenia. To by až tak nebol problém, veď isté ideály môžeme deťom ponúkať. Niekto nižšie tu však spomenul veľmi dobre, že mnohé deti dnes žijú v neúplných rodinách a preto tieto deti traumatizovať tým, že im budeme pripomínať že sú akýci "nekompletní" je formou arogancie voči nim a nepochopenia detskej duše. Dieťa sa možno aj s jedným rodičom, ktorého má, môže cítiť dobre. Sám som pochádzal z detského domova a keď som to v škole povedal, všetci na mňa pozerali ako na postihnutého a ospravedlňovali sa mi. A za čo???? Ja som to bral ako normálnu súčasť svojho života a traumu mi z toho robili práve títo všetci ľudia, ktorí mali pocit, že žijem v čomsi nenormálnom. Práve kvôli nim a ich hlúpim reakciám som o tom radšej nehovoril. Dúfam, že v budúcnosti budú knihy podobné tomuto šlabikáru, ktoré deťom od malička ukážu, že svet nie je čiernobiely ale farebný a každý z nás môže mať iný osud a nie je to vada.
Gepostet am 22.11.13 01:53.
Anton Selecký
Súhlasím s vami. Umenie tu vždy bolo ako prvoradé (až na tzv. dekadentné umenie) preto, aby vystihovalo túžbu človeka po naplnení jeho viac menej ideálnych predstáv o živote, vzťahoch, pravde, kráse. Toto umenie zobúdza v duši ušľachtilé pohnútky a snahy. Keď sa ukazuje resp. upozorňuje na zlo, má tu byť aj riešenie, liek na toto zlo. Zlo ako realita bez zaujatia postoja voči nemu je ako choroba - diagnóza, ktorú vám lekár povie, a pošle vás domov bez liekov. Písať, hovoriť a konštatovať o náraste vrážd bez protiopatrení nie je upozornením na "realitu", ale vlastne jej propagácia. Nesúhlasím s nižšie uvedeným komentárom. Aj dieťa, ktoré bolo v detskom domove, určite túžilo po normálnej šťastnej rodine. Nie je preto dôvod povedať, že detský domov je niečo "normálne". Ak, prestaneme vyzdvihovať rodinu - aj keď je dnes bohužiaľ v takom položení, akom je - bude to znamenať súhlas s "alternatívami". To už potom môžeme súhlasiť aj s peklom. Veď je to predsa realita.
Gepostet am 22.11.13 04:23 als Antwort auf Eva Baranovičová.
A co tak ta vacsina ktora zije v "tradicnych" rodinach? Kde budu hladat svoje idealy? Ich sa to netyka? Ja povazujem za normalne a prirodzene, ked ma rodina jednu mamu a jedneho otca. Deti, ktore tak neziju by mali ten ideal v slabikari najst. Aby sa casom mohli formovat a prist na to, co je prirodzene a dnes aj moderne oznacovane ako "tradicne". Vtedy bude mensia rozvodovost. Nie, ked detom povieme, ze takto to je fajn, takto to funguje. Potom, ked dorastu, sa budu rozvadzat kolko budu chciet, pretoze nebudu mat ziadne idealne predstavy o rodine vsetpovane od detstva.
Gepostet am 22.11.13 08:49 als Antwort auf Dušan Veselovský.
Milý pán Dušan,
prosím Vás prečo chcete prezentovať môjmu dieťu vychovávanému v úplnej rodine, že je normálne a zdravé žiť v neúplnej rodine? Prečo máte Vy právo ubližovať môjmu dieťatu takýmito názormi? Myslíte si, že moje dieťa je menej citlivé a neporovnáva sa s hrdinami svojich knižiek? A prosím Vás, čo je na tom zlé, keď niekto propaguje klasickú a úplnú rodinu? Ak podľa Vás vymiera klasická rodina, nemali by sme sa o to viac snažiť dať príklad všetkým deťom, aby v budúcnosti mohli vytvoriť zdravé fungujúce rodiny? Či vy už máte našetrené a chcete umrieť sám v starobinci,svojim deťom doprajete rozvod a vnukom neúplnu rodinu lebo teraz je taký trend? A prepáčte mi, vy od nás vyžadujete korektnosť a riešenie problému neúplných rodín a ja naozaj chcem byť korektná, ale netuším ako by som ja alebo mne podobne mohli predchádzať rozvodom, keď podľa Vás máme brať neúplne rodiny ako normálnu vec.
Gepostet am 22.11.13 08:50 als Antwort auf Dušan Veselovský.
Andrej,
chcem sa len uistiť, či som dobre rozumela vašim slovám.
Takže : realita je, že v každej x-tej rodine na Slovensku otec alebo mama alebo obidvaja sú alkoholici alebo narkomani alebo psychicky narušeni tyrani. Ich deti to beru ako normalnú súčasť svojho života a ak im povieme, že je to nenormálne, tak ich len zbytočne traumatizujeme.POdľa Vás kedže svet je farebny a nie čiernobiely, tak by sme to mali brať ako štandardnu vec a učiť svoje deti, že je to v pohode. Chcem sa opytať:
ak niektorí žiju s 2-3 partnermi/kami, kradnú alebo zabíjajú , tak to teda máme zakomponovať do šlabikára ako súčasť osudu a brať ako štandard?
Vo svojom príspevku máte pravdu v tom, že je mi naozaj ľúto, že ste museli vyrasť v DD a považujem to za nenormálnu životnu situáciu.
Gepostet am 22.11.13 09:28 als Antwort auf Andrej S.
Hľa, čo sa píše ako hodnotenie pri "starom Šlabikári":

Obľúbený šlabikár efektívne používajúci prvky analyticko-syntetickej a slabikovej syntetickej metódy. Obsahuje tradičné členenie na prípravné a šlabikárové obdobie. Rozvoj čítania s porozumením podporujú úlohy rôznych typov zaradené za každým textom.

A čo pri "novom Hupsovom Šlabikári":

Moderne koncipovaný šlabikár spracovaný v dvoch častiach, ktorý vychádza z uplatnenia overenej a najpoužívanejšej analyticko-syntetickej metódy.

Šlabikár nadväzuje na tradíciu šlabikára LIPKA®. Učivo je v súlade s požiadavkami Štátneho vzdelávacieho programu a rešpektuje najnovšie požiadavky na výučbu elementárneho čítania a písania, ako aj čítania s porozumením. Šlabikár je rozdelený do troch didakticky samostatných častí – prípravné obdobie, nácvičné (šlabikárové) obdobie a zdokonaľovacie (čítankové) obdobie. Obe časti šlabikára majú ustálenú štruktúru.

Všetko je teda v súlade s požiadavkami Štátneho vzdelávacieho programu. Čiže ten starý dobrý Šlabikár nebol v tomto súlade? Tu je jasný dôkaz, kam smeruje naša spoločnosť a nám, či sa nám to páči, alebo nie, sme nútení prijímať "požiadavky trhu". Táto kniha je jasným dôkazom toho, že naša vláda bola pripravená prijať "Stratégiu ochrany ľudských práv" už v septembri, preto už má v predstihu natlačené všetky knihy tak, ako to mala v pláne. Až teraz vidíme, čoho všetkého sa to týka.
Stále je tu otázka, čo všetko pre to ešte môžeme, alebo máme robiť my všetci, ktorí sme rozhorčení a nechceme prijať to, čo nám podsúva naša spoločnosť ako normu vzdelávania našich najmenších?

Ešte tu vkladám jedno hodnotenie o tomto kontroverznom Šlabikári:

Názor čitateľa 4

Skutočne otrasná učebnica, ktorá nerešpektuje detského prijímateľa. V šlabikári dieťa nemá priestor na vlastnú tvorbu viet (obmedzene a stále v jednej téme). Učebnica bola vytváraná narýchlo, čomu zodpovedá aj kvalita, žiaľ! Nachádzajú sa tu texty pre dospelého čitateľa, dieťa má byť iba prijímateľ informáciií - malé počítačové obrázky. Som absolutne sklamaná!!!
Gepostet am 22.11.13 10:47.
Vďačím Bohu, že patrím k skôr narodeným, u ktorých slovo šlabikár vyvoláva krásne spomienky a úsmev.
A to bolo po vojne a žiaľ, pri začínajúcom komunizme.....Naši slovenskí pedagógovia a umelci sa snažili do šlabikára natlačiť ešte to najkrajšie, čo sa dalo, čo dieťa nadchlo ....pocit, že niekam patrí, do rodiny, národa, krajiny, do sveta ľudí. Bolo mu podané to blízke, čo ho obklopovalo, či to bol dom na dedine, mestská ulica, záhrada, ihrisko, hračky,iné deti a knižky ako symbol potreby vzdelávať sa.
Ani vtedy nežili všetky deti v ideálnych rodinách, aj vtedy boli domovy, osamelé matky. Ale nebolo to postavené ako samozrejmosť, ba niekedy norma !
Šlabikár bol prvým zdrojom poznania. Na prvom mieste bola krásna slovenská krajina a príroda, s meniacimi sa ročnými obdobiami a ich detskými radosťami. Náučný cieľ bol jasný. naučiť deti čítať, výchovný- pozorovať, obdivovať, učiť sa mať rád.
Šesťročná hlavička sa nezaťažovala tým, či chýba ocko, mamka, alebo či je v domove. Toto prišlo neskôr, keď bolo dieťa zrelšie tieto vtedy nie tak samozrejmé javy pochopiť a záviselo od pedagogického majstrovstva učiteľa, vychovávateľa či rodiča vysvetliť, že niekedy niečo môže chýbať, ale láskou to možno nahradiť.
Končím príbehom malej Evy, ktorej otec bol vo väzení , navyše z politických dôvodov vtedajšej doby. Učiteľka majstrovsky poukázala na postavenie mamy, súrodencov, nám- tretiačikom dokázala vysvetliť, že Eva nič zlé neurobila a nemôže za to, že ocko nie je s nimi, a že práve preto treba, aby sme ju mali radi, hrali sa s ňou ako s každým iným a povzbudzovali ju.
Len jedna vec vtedy neexistovala a pomáhala učiteľovi....
Televízia.A v nej seriály, ktoré stavali zlo na úroveń normy.
A keď sa televízia objavila, aké rozprávky a seriály sa ponúkali deťom? Víťazilo dobro, súdržnosť, priateľstvo, krása.....
Nuž áno, ja som vykopávka.....ale sú ľudia, ktorí aj dnes v múzeách obdivujú vykopávky. Neobdivujte ma, premýšľajte.
Gepostet am 22.11.13 12:24 als Antwort auf Eva Vráblová.
Alena majovská
Ja si myslím, že v prvom rade by sa mali rodiny naplno venovať svojim deťom a ich správnej výchove, budovať zdravý vzťah v rodine takýmto spôsobom a určite sa nechytať šlabikára. Myslím, že je to dosť hlúpe a úbohé. Mám pocit, že sa snažíte vidieť problém aj tam kde nie je.
Gepostet am 22.11.13 12:30.
Doplnok: A učili sme sa žasnúť nad krásou. To už záležalo na učiteľovi.
Gepostet am 22.11.13 12:33 als Antwort auf Mária-Irma Danieliszová.
Zeige 1 - 20 von 66 Ergebnissen.
von 4