• BOHATSTVO  A  KRÁSA  DOGIEM

Bohatstvo zjavenia je veľké. Viera nám dovoľuje vidieť úžas tohto bohatstva, jeho krásu a jeho dynamizmus. Jednotlivé pravdy sú logicky zomknuté. Rozum môže pomocou logiky viery čoraz dokonalejšie poznávať celkovú formu zjavenej pravdy. Na zakončenie našich úvah treba ešte upozorniť na tri veci.

1. Vnútorná harmónia zjavených právd je taká presná, že ten, kto ju vníma, okamžite zbadá akékoľvek odchýlenie od nej. Celú zjavenú Božiu pravdu možno prirovnať ku kráse tela. Tajomstvo tejto krásy spočíva v harmónii jeho údov. Stačí, aby jedno ucho bolo väčšie alebo menšie od druhého o päť milimetrov, hneď udrie do očí disharmónia. Stačí, keď je jedno oko trochu vychýlené a človek škúli, disharmónia pôsobí na celé telo. V skutočnosti ideál harmónie je nedosiahnuteľný, ale je vzorom, ku ktorému smeruje úsilie človeka. Je tiež mierou, podľa ktorej sa hodnotia odchýlky od normy. Podobne je to s vnútornou harmóniou ústrojov a s ich fungovaním. Stačí porucha v jednom systéme, aby nastala disharmónia fungovania všetkých. Preto ostatné ústroje – zdravé – vynakladajú úsilie na to, aby pomáhali zachraňovať chorý.

Celok zjavenej pravdy sa tiež zakladá na ideálnej harmónii. Tvrdenia kohokoľvek, ktoré narušujú harmóniu, bývajú ihneď odhalené. V tom spočívajú všetky omyly heretikov a schizmatikov. Oni totiž príliš silno zdôrazňujú jednu zjavenú pravdu na úkor ostatných, a tým deformujú celok. Z toho vyplýva, že dobré poznanie zjavenej pravdy dáva istotu. Povrchné alebo čiastočné poznanie nedovoľuje vidieť túto vnútornú harmóniu a vystavuje nás nebezpečenstvu, že sa dopustíme omylov.

2. Dnes pojem dogma zaťažuje mylná interpretácia. Pod dogmou mnohí chápu iba skostnatené tvrdenie z niektorej etapy dejín, ktoré sa nemení. Takto chápaná dogma im potom páchne ako niečo staré a plesnivé a tých, ktorí ju vyznávajú, označujú ako spiatočníkov nepokrokových atď. Po takomto spreparovaní slova dogma sa nečudujeme útokom na Katolícku cirkev a na jej dogmy. Vec sa má však úplne ináč.

Bohatstvo zjavenej pravdy sa podobá bohatstvu viditeľného sveta, ktorý nás obklopuje. Kľúčom k poznaniu zjavenej pravdy je viera. Rozum, keď má tento kľúč v rukách, postupne otvára tento svet a vstupuje do jeho veľkého priestoru. Tak, ako postupne poznávame zákony, ktorými sa riadi viditeľný svet, a zachytávame ich do slovnej formu1ácie, tak isto poznávame svet zjavenej pravdy a zapisujeme jeho zákony vo forme tvrdení.

V astronómii, fyzike, chémii, biológii všetci uznávajú zákony objavené Archimedom, Newtonom, Pascalom, Koperníkom a mnohými, mnohými inými. Tieto zákony boli vo svete stále, ale až v istom momente boli objavené, sformulované a potom ich začal človek využívať. Zákony fyziky, chémie, biológie, astronómie nikto nenazýva dogmami. Nikto sa nedožaduje zmeny týchto zákonov. Zákon objavený a zapísaný pred tritisíc rokmi naďalej zostáva zákonom a dožadovať sa jeho zmeny by bolo dôkazom hlúposti. S poznaným zákonom treba rátať a nemožno ho zmeniť. Zákony teploty, gravitácie, elektromagnetického poľa, genetiky musíme rešpektovať, a nie ich meniť.

Podobne je tomu vo svete zjavenej pravdy. Dogma, označená v určitom úseku dejín, je iba zápisom jedného zo zákonov, ktorým sa riadi svet ducha, o ktorom nás vo veľmi malom rozmere poinformoval Boh cestou Zjavenia. Teda skôr, ako vyslovíme svoje námietky voči dogmám, ktoré podáva Cirkev, musíme vedieť, čím v skutočnosti dogmy sú. Kto nevie, čo je dogma, a dožaduje sa od Cirkvi jej zmeny, ten kompromituje sám seba.

Zákony viery a morálky sa nedajú zmeniť, lebo sú to zákony, ktoré ustanovil Boh tak dokonale ako zákony, ktorými sa riadi živá i neživá príroda. Svet ducha je vybudovaný podobne ako viditeľný svet a má rovnako dokonalé zákony. Cirkev ich postupne objavuje a dáva na vedomie. V tom spočíva jej úloha. Dogma nepochádza z ustanovenia Cirkvi, Cirkev ju iba formuluje. Dogma je ustanovená Bohom a ako taká je nemeniteľná. Podobne ako sú nemeniteľné zákony prírody, nezávisle od toho, či ich poznáme alebo nepoznáme.

3. Niečo iné je vedieť, a niečo iné uvedomovať si, čiže byť presvedčený. Istý starší pán mnoho rokov vedel, že fajčenie spôsobuje rakovinu pľúc. Avšak uvedomil si túto pravdu až po operácii pľúcneho nádoru. Samotné poznanie príčin rakoviny nesformovalo jeho vedomie a konanie. Po operácii zanechal fajčenie okamžite.

Podobne samotné náboženské poznanie, čiže poznanie dogiem Cirkvi nikoho nespasí. Náboženský život sa rozvíja v rovine uvedomenia, čiže presvedčenia, a nie v rovine poznania. Poznanie, aby bolo tvorivé, aby formovalo postoj a činnosť človeka, sa musí premeniť na presvedčenie, musí preniknúť do hĺbky vedomia. Čiže treba sa usilovať o to, aby sa naše náboženské poznanie prelialo z počítačových priestorov nášho mozgu do srdca a aby sa premenilo v presvedčenie, ktoré formuje naše múdre rozhodnutia.

(Uvažovať: KKC 1061-1065)