Zostáva nám naozaj len stáť v nemom úžase nad vierou toho vojaka z evanjelia (Lk 7, 1-10; 9. cezročná nedeľa C). A pritom si asi uvedomujeme, aká je naša viera – slabučká a krehká. A núti nás to prosiť o jej posilnenie – tak ako to spievame v Hymne Roka viery: „Credo, Domine. Adauge nobis fidem. – Verím Pane. Posilni nám vieru.“

Ďakujme za dar viery. Ďakujme za dar Roka viery, v ktorom môžeme viac uvažovať a snažiť sa viac poznať a pochopiť pravdy viery.

V stredoveku bolo zvykom žiadať od veriacich ľudí pred smrťou, aby ešte naposledy vyznali vieru, najmä vieru v Eucharistiu, z ktorej žili a s ktorou chcú odísť do večnosti.

Svätý Tomáš Akvinský dal krásny príklad takéhoto vyznania viery v Eucharistiu pred svojou smrťou. Keď pri cestovaní náhle ochorel a uchýlil sa do opátstva Fossa Nuova, v predtuche smrti si prosil Najsvätejšiu sviatosť. Podľa starého zvyku ho žiadali, aby vyznal vieru v túto veľkú sviatosť, čo aj s radosťou urobil: „Naozaj verím a pokladám za isté, že toto je pra­vý Boh a pravý človek, Syn Boha Otca a Panny, Matky. Verím to z hĺbky srdca a vyznávam to nahlas teraz, ako to žiada kňaz, ktorý mi priniesol túto svätú sviatosť. Prijímam ťa, cena mojej spásy. Z lásky k tebe som študoval, bedlil, pracoval; teba som ohlasoval a učil. Nikdy som nepovedal nič proti tebe...“

Nádherné osobné vyznanie viery...

V čo verím ja? Ako by som odpovedal na otázku: „V čo veríš?“ keby mi ju položil napríklad kňaz. A nemusí to byť kňaz; môže to byť kamarát v škole alebo kolega v práci, ktorý vie, že chodím do kostola, a on nechodí a preto sa pýta: „V čo veríš?“ Je dobré mať poruke takéto osobné vyznanie mojej viery. Pritom však vedieť samozrejme aj ten súhrn právd viery, obsiahnutý v symbole viery.

Bolo by možno dobre, niekedy si sadnúť a napísať spamäti vyznanie viery (Verím v Boha) na papier a dať to napríklad prečítať niekomu inému. Možno by sme sa až zhrozili, čo všeličo vyslovujeme... A za tým nezabudneme uviesť slovo amen. Teda tak je, toto verím.

 Môžem azda nahlas vysloviť pochybnosť o tom, že sme sa niekto niekedy hlbšie zamysleli nad obsahom symbolu viery. Teraz je vhodný čas. Venujme mu teda trochu pozornosti. Tu je text: (Bude múdre, ak si otvoríte knižky a budete očami sledovať text – JKS str. 9.)

Verím v Boha Otca Všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme (pod „nebom“ možno v tomto prípade chápať tak svet duchov, ako i „nebeskú klenbu“, to znamená vesmír, ktorého súčasťou je aj naša Zem).

Verím v Ježiša Krista, jeho jednorodeného (= jediného) Syna, nášho Pána.

Verím, že sa počal z Ducha Svätého (čiže, že jeho počatie bolo zázračné, bez účasti muža).

Verím, že sa narodil z Márie Panny.

Verím, že trpel za vlády Poncia Piláta (to znamená, že bol umučený v 30. rokoch prvého storočia v Palestíne, kde vtedy vládu námestníka vykonával Pilát).

Verím, že Ježiš zomrel a bol pochovaný (teda uložený do hrobu).

Verím, že zostúpil k zosnulým (aby ľuďom zomrelým pred jeho príchodom ohlásil radostnú zvesť o zmŕtvychvstaní).

Verím, že na tretí deň (po smrti) vstal z mŕtvych (to znamená, že vlastnou mocou spojil dušu s telom [odvtedy nesmrteľným] a opustil hrob, do ktorého ho uložili).

Verím, že vystúpil na nebesia (to znamená do domu Otca).

Verím, že sedí po pravici Boha Otca všemohúceho (to znamená s Bohom Otcom zdieľa majestát slávy a moc nad všetkým stvorením).

Verím, že odtiaľ (teda z neba) príde súdiť živých i mŕtvych (inými slovami, že príde chvíľa, keď sa Ježiš ako Najvyšší sudca zjaví svetu a vynesie rozsudok nad každým človekom).

Verím v Ducha Svätého (tretiu Božskú Osobu spolu s Otcom i Synom).

Verím v svätú Cirkev katolícku (veľké spoločenstvo ľudí vyznávajúcich tú istú vieru a smerujúcich k spáse pod vedením pápeža a biskupov).

Verím v spoločenstvo svätých (to znamená že ľudia, ktorí už sú spasení, môžu pomáhať tým, čo spásu ešte nedosiahli; a naopak živí môžu pomáhať tým, ktorí už zomreli).

Verím v odpustenie hriechov (to znamená možnosť očistenia človeka od každého druhu vín).

Verím vo vzkriesenie tela (na konci sveta každý človek v obnovenom a premenenom tele bude uvedený do nového života).

Verím v život večný (to znamená nádej nového života, ktorý ničím nepripomína súčasný, lebo je to život založený na zákone večnosti).

Amen. (To je potvrdenie mojej viery: Tak je. Za týmto si stojím. Tak sa staň.)

Chcel by som, aby sme – keď sa modlíme tieto slová vyznania viery – aby sme to robili s hlbokou vážnosťou, vidiac úžas a bohatstvo tajomstiev v ňom obsiahnutých. A aby sme si zapamätali, že tento symbol je veľmi starý, má viac ako 1600 rokov a bol zostavený z najdôležitejších zjavených právd, ktorých prijatie tvorilo a dodnes tvorí podmienku začlenenia niekoho do Cirkvi ako do spoločenstva veriacich. Koľko ráz sa modlíme jeho slová, spájame sa s celou veľkou Cirkvou jestvujúcou na svete už dvetisíc rokov...