(Svedectvo jedného kňaza:)

Ako mladý človek vždy počas nedeľnej Eucharistie, keď som sa modlil Vyznanie viery, som premýšľal, prečo sa spolu so všetkými modlím: Verím v jednu svätú, katolícku a apoštolskú Cirkev, keď viem, že Cirkev je. Cirkev bola pre mňa organizáciou so silnou centrálnou mocou v Ríme. Funkcionárov tejto organizácie som mohol stretnúť pomerne ľahko. S niektorými z nich som mal dočinenia každý týždeň, keď som počúval kázne, keď som chodil na vyučovanie náboženstva či na svätú omšu. Tá otázka: Prečo sa modlím verím, keď viem? ma znepokojovala dlho, až tak, že pre nájdenie presvedčivej odpovede na ňu som obetoval takmer štyri roky štúdia.

Postupne sa vynáral predo mnou – akoby z hmly – náčrt tajomstva Cirkvi, a to všetko, čo je v nej viditeľné, sa javilo ako lešenie, na ktorom horlivo pracujú ľudia. Za lešením sa dvíhala fantastická budova z nezničiteľného materiálu, s hodnotou, ktorá prevyšovala akékoľvek cenníky, ktorými disponuje svet. Jediný prvok tejto stavby, jedno ľudské srdce má vyššiu hodnotu, než materiálne poklady celého vesmíru. A sŕdc sú miliardy! Čím dôkladnejšie som pozoroval túto tajomnú budovu, stavanú podľa plánov Ježiša Krista, tým s väčším presvedčením, ale aj s väčšou úctou som hovoril: Verím v Cirkev!

Cirkev je tajomné spoločenstvo naplnené prítomnosťou Ježiša Krista. Jeho Duch pôsobí v Cirkvi a skrze Cirkev. Táto prítomnosť Krista i Ducha Svätého spôsobuje, že Cirkev je zvláštnym Božím prostredím, v ktorom možno zakúsiť posväcujúcu Božiu činnosť.

Tajomstvo Cirkvi je také mnohorozmerné, že v jej opise vo Svätom písme a Tradícii bolo použitých takmer sto obrazov, z ktorých každý obsahuje akúsi jej čiastku. V Novom zákone sa objavuje pojem Božieho kráľovstva, nového ľudu, viniča, Kristovho Tela, stavby, ovčinca. V prvých storočiach veľkú dôležitosť prikladali takým obrazom, ako škola, vojenský tábor, mesto, štát, loď, a pod. Už toto bohatstvo obrazov núti zastaviť sa a opatrne sa vyjadrovať na tému Cirkvi.

Vo výpovediach ľudí sa najčastejšie objavuje ostrá kritika toho lešenia a pracovníkov, ktorí na ňom pracujú s väčšou alebo menšou horlivosťou. Neveriaci ľudia nevidia stavbu Cirkvi, iba samotné lešenie, a vtedy – to je samozrejmé – nechápu ani zmysel práce na lešení. Tu je hlavný prameň súčasnej kritiky Cirkvi. Ťažké je tiež zmysluplne obhajovať Cirkev pred tými, ktorí kritizujú lešenie bez vzťahu k budove.

Kto však vystúpi na toto lešenie a chce sa dotknúť steny tejto budovy, aby spoznal jej hodnotu, ten zmĺkne od údivu a odvtedy nepovie ani jedného slova na tému lešenia a na tému tých, ktorí na ňom pracujú. Už totiž vie, že raz nadíde čas, keď lešenie bude odstránené a zlikvidované. Pracovníci odídu a pred očami sveta sa ukáže najkrajšie veľdielo, aké jestvuje v akte stvorenia. Veľdielo nepomíňajúce, večne trvalé, postavené zo živých sŕdc naplnených najčistejšou láskou. Všetko pominie, Kristova Cirkev však bude trvať večne.

Mnoho sa hovorí o stvorení sveta, málo o stvorení človeka, a takmer vôbec sa nehovorí o stavbe Cirkvi. Práca na jej zdokonalení trvá stále. Je tu prítomný Adam a Eva, sú tu prítomní všetci ľudia s čestným svedomím, sú tu prítomné všetky pokolenia a všetky národy a jazyky. Každý deň prebieha intenzívna práca na zdokonalení tejto Božskej stavby.

Ľudia, ktorí veria v Krista a Cirkev, vedome sa začleňujú do tejto práce, pričom sa zúčastňujú na diele, ktoré riadi sám Boh. Prínos každého je iný a neopakovateľný. Nikto nemôže byť nahradený, lebo dokonca ak jeho úlohu vykoná niekto iný, navždy zostane zápis jeho mena s poznámkou, že sa vykonania vzdal. Každý skutok vykonaný v stave milosti posväcujúcej buduje Cirkev, každé zanedbanie oneskoruje výstavbu, a zlý skutok si vyžaduje dodatočnú prácu, lebo musí byť opravený.

Tí, ktorí stavajú nejakú budovu, najlepšie vedia, akú hodnotu má dobrý materiál i odborní stavitelia. Tiež vedia, ako to, čo sa zanedbalo, vplýva na celok presne naplánovanej stavby. Nakoniec vedia, aké sú dôsledky zle vykonanej práce a koľko úsilia je potrebného, aby bola chyba napravená. Toto poznanie nám môže pomôcť v objavení jedného z dôležitých rozmerov tajomstva Kristovej Cirkvi.

Poznanie o Cirkvi nemožno obmedzovať na to, čo vidia naše oči a  počujú naše uši. Je to totiž poznanie o lešení a o ľuďoch, ktorí na ňom pracujú, ale nie o samotnej Cirkvi. Cirkev je tajomstvo. A poznanie tajomstva je možné iba veriacemu. A ten nemá čas, aby sa zúčastňoval na hádkach o lešení a o náboženskej či morálnej úrovni pracovníkov. On sa zaujíma jedine o svoj prínos na stavanej budove. Vie totiž, že to, čo mu bolo zverené, má vykonať čo najlepšie. Veď bude účtovať pred samým Kristom zo svojej účasti na výstavbe budovy.

Zanechajme svetu hádky o lešení okolo Božej stavby. Vieme, že dokiaľ je stavaná, tie hádky musia byť. Nech si svet brúsi jazyky na lešení a na tých, ktorí na ňom pracujú. My sa zaoberajme kvalitou nášho života a našich diel, lebo ona rozhoduje, či budeme mať účasť na Kristovej Cirkvi, alebo ju mať nebudeme.

D.ú.: Uvažovať: KKC 748-769