Na začiatku mesiaca november slávime dva sviatky: 1. novembra je Slávnosť všetkých svätých a 2. novembra slávime spomienku na všetkých verných zosnulých.

Slávnosť všetkých svätých je sviatok, ktorý môžeme nájsť v dejinách Cirkvi už v 4. stor. V tradícii Cirkvi postupne narastal počet tých, ktorí boli zapísaní do zoznamu svätých.
Čím sme ďalej od založenia Cirkvi, tým ich počet pribúda. Sú to všetko vzory konkrétnych ľudí, ktorí svojím životom jednak ukázali vernosť svojej viere, evanjeliu Ježiša Krista, samotnému Kristovi i Kristovej Cirkvi, ale každý aj nejakým iným, svojským, originálnym spôsobom.

A aj v dnešnej dobe sa rozširuje tento počet svätých. Ak by sme zalistovali v dejinách Cirkvi, tak nájdeme známe i menej známe osobnosti. Niektoré sú zaradené do liturgického kalendára celej Cirkvi a v rámci celého liturgického roka si na nich spomíname počas slávenia sv. omší. Niektoré sú zaradené len do miestnych liturgických kalendárov, čo znamená, že všetky uvedené formy slávenia sú len napr. v cirkvi jedného národa, odkiaľ uvedený svätec pochádzal, alebo kde pôsobil, žil.

Samozrejme, že nielen ten je svätý, kto bol oficiálne vyhlásený za blahoslaveného alebo svätého. Ale v celých dejinách Cirkvi žilo veľmi veľa veriacich, ktorí si tiež zaslúžia nazývať sa svätými, pre spôsob života, ktorý viedli. A tak sviatok Všetkých svätých je práve preto, aby sme v celom slávení Cirkvi nezabudli aj na tých, ktorých mená sa počas liturgického roka nespomínajú. Za dvetisíc rokov existencie Cirkvi nie je len 365 svätých ľudí. Len predchádzajúci pápež Ján Pavol II. počas svojho pontifikátu vyhlásil 482 svätých a 1 338 blahoslavených. Preto v deň Všetkých svätých sa skutočne slávi spomienka či oslava všetkých tých, ktorí sa stali svätými v celých dejinách Cirkvi.

Zoznam oficiálnych svätých nájdeme v knihe, ktorá sa nazýva martyrológium. Posledné martyrológium vyšlo v roku 2004 a je v ňom oficiálne uznaných 6 658 osôb, ktoré boli pozdvihnuté k úcte oltára. Ďalších 6 881 je síce bez mena, ale uvádza sa miesto a rok ich mučeníckej smrti. Rímske martyrológium vyšlo už v druhom vydaní, má 844 strán v latinskom jazyku a pripravila ho Kongregácia pre Boží kult a správne vysluhovanie sviatostí. V tomto zozname okolo 20 percent tvoria ženy. Čo sa týka mien, prvenstvo patrí menu Ján (331), medzi ženami si prvenstvo udržuje Mária.

K druhému sviatku - Pamiatke všetkých zosnulých - treba povedať, že podľa učenia Cirkvi rozlišujeme tri stavy, kam sa môže človek dostať po skončení pozemskej púte. Nebo, peklo a očistec. Očistec je stav, ktorý nie je trvalý, ale je prechodným stavom a z neho sa človek dostáva do neba. Práve za tých, ktorí ešte nedosiahli nebeský stav, sa modlí celá Cirkev na druhý sviatok - v deň Pamiatky zosnulých. Aby práve modlitbou, a nielen súkromnou, ale aj spoločnou vyprosila dosiahnutie trvalého nebeského stavu.

Je zaujímavé pozrieť sa práve v tento deň na naše cintoríny. Ako dokážeme vyzdobiť hroby, pomníky svojich blízkych. Na jednej strane zápasíme s vierou, na druhej strane vidíme, že aj po mnohých rokoch veríme, máme nádej, dúfame... v iný život. To sú naše modlitby pri hroboch, naše rozhovory s nimi... Tento deň má v sebe akúsi tajomnú silu, ktorá poukazuje na iný, večný život.

Nech teda prežijeme obidva sviatky v ich hĺbke. V úcte ku všetkým tým, ktorí sú už svätí, ale aj v pomoci cez modlitbu voči tým, ktorí ju ešte nedosiahli, zamyslení a zahĺbení sa aj do seba samého o otázke a zmysle večného života.
 

prebrané a upravené od Stanislav Brtoš / http://www.luno.hu