Pred týždňom v nedeľu som šla z poslednej nedeľnej omše v Prešove u františkánov... pozerám vysvietené u Sv. Mikuláša...nikdy som nevidela tie krásne okná zvonku keď sa zvnútra svieti....čo môže byť po 20,00 v nedeľu v kostole???? prichádzam bližšie, rehot.... čo tam je? kto tam je?
Sadli sme si s manželom a naozaj by nebol problém aj do rána počúvať...navyše som 3 roky študovala v Moskve a zopár informácií mi prišlo veľmi blízkych.... a hlavne osudy ľudí bez domova, ktorí našli Boha a zverili svoje príbehy otcovi Robertovi....ktoré v jeho ústach nadobúdajú smiešno vznešený bolestivo sladký nádychale hlavne sú odbleskom Božej slávy a nekonečného milosrdenstva... jeho zaťatie do živého... jeho výroky, že ani on neveril, že Boh vie, že Boh môže, že Boh chce...jeho nedôvera voči Bohu napriek mnohým presvedčivým dôkazom, že Boh vie a môže aj bez nás....a že Vie najlepšie....ako na koho ako na čo.... no kanoná davierou i tápaním preniknutých slov... snaha priblížiť ľudí ktorých sa Boh dotkol a svojími životom svedčia o Božej láske....rozprávkové príbehy dobra a zla... kde však aktérmi sú reálni ľudia milujúci chybujúci, strádajúci, cítiaci, ľutujúci, nachádzajúci, žijúci....
neľahká misia, krásny a zmysluplný život.
čo s tým urobím ja?
Ako sa k tomu postavím ja?
čo urobím ja?
kde je moje miesto?
Ako ja naplňam svoje: choďte do celého sveta???