« Zurück

Pôstne obdobie

Pôstne obdobie

Začína Popolcovou stredou.Týždeň pred Popolcovou a hlavne tri dni presne pred pôstom , ktoré momentálne prežívame sa ľudovo nazývajú fašiangy.Túto dobu prežívajú ľudia rôzne. Mnohí holdujú rôznym hrám , hlučným zábavám , ktoré nemajú nič spoločné s kresťanstvom. V rôznych končinách sveta sa ľudia zúčastňujú karnevalov, oddávajú sa hodovaniu , neslušným zábavám. Tento zvyk je pozostatkom starodávnej obyčaje pohanov , ktorý v tom čase oslavovali Baccha, boha obžerstva a opilstva.

Cirkev nikdy neschvaľovala takéto hriešne vystrájania . Kresťan má právo sa zabaviť , veseliť sa , ale aj pri tom nesmie zabudnúť na svoje kresťanské záasady. Na znak zadosučinenia za hriechy, ktoré sa cez obdobie fašiangov stávali v rôznych kútoch sveta.

Sv. Filip Neri zaviedol v roku 1548 štyridsať hodinovú pobožnosť a poklonu Sviatosti Oltárnej  vo fašiangovu nedeľu , pondelok , utorok

Pápež Benedikt XIV. v roku 1748 tento nábožný zvyk zaviedol do cirkevného štátu a udelil odpustky všetkým , ktorí sa tejto poklony zúčastnia.

Pápež Klement XIII. v roku 1765 rozšíril tieto odpustky na všetky chrámy Cirkvi.

Pôstom  sa rozumie obdobie od Popolcovej stredy do Veľkej Noci , to je 40 dní všedných a 6 nediel. Cirkev totiž v nedeľu nikdy nepredpisovala pôst. tento pôst je ustanovený na pamiatku Pánovho pôstu na púšti, ktorý sa pripravoval na verejné vystúpenie.

Podľa vzoru Pána Ježiša sa v tomto šase pôstu i my máme pripraviť na slávenie najväčšieho sviatku Veľkej Noci .Pôst môžme chápať ako zrieknutie sa niečoho , čo nám je prijemné.Chránime si telo i dušu o zlých vplvov a zlozvykov. Sme vládcami nad sebou !

Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva.

Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689.

Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola.

V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz.

Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí.

V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759.

V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov.

Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631.

K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola .

Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927.

Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup.

V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov.

Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí.

Napísal BB

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families

Mitglieder

Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations