« Zurück

Ako často sa mám spovedať ?

Ako často sa mám spovedať, ak nemám ťažké hriechy ? Môžem vtedy aj bez spovede prijímať sväté prijímanie ?

   Štvrté cirkevné prikázanie hovorí: "Aspoň raz v roku sa vyspovedať a vo veľkonočnom čase prijaať sväté  prijímanie." Spovedať sa však len pod tlakom prikázania, zvyku, príkazu duchovného pastiera môže  spôsobiť, že využívanie sviatosti zmierenia, aj keby bolo časté, by nám veľmi neosožilo. Vynútená spoveď by bola svedectvom vlažnej viery. Ak by sme chceli hovoriť o absolútnej nutnosti sviatosti zmierenia, táto existuje len v situácii ťažkého hriechu, keď sme c elkom pretrhli naše puto s Bohom.

Spolu s otázkou: Ako často sa mám spovedať ? - si treba položiť aj inú otázku, možno ešte dôležitejšiu: prečo sa mám spovedať ? Ak chceme hlbšie pochopiť potrebu a význam sviatosti zmierenia pre duchovný život, nestačí sa pýtať, ako často, ale predovšetkým - prečo ?

Sviatosť zmierenia nie je miestom, kde sa očisťujeme z  nedokonalostí a hiechov, ale predovšetkým je stretnutím človeka, vedomého si svojej hriešnosti, s Bohom, ktorý s  láskou a štedrosťou odpúšťa každú ľudskú slabosť. Ak prežívame duchovný život ako intímne puto s Bohom, otázka ako často pristupovať ku sviatosti nadobúda trošku iný význam. Vtedy  sa budeme skôr pýtať: ako často ma pozýva Boh na stretnutie so svou odpúšťajúcou  láskou.

V mnohých farnostiach je zvyk spovedať sa každý mesiac spojený s prvým piatkom v mesiaci, ktorý veľmi pomáha veriacim v pravidelnom využívaní tejto sviatosti. Niekedy sa však praktizuje formálne. Stáva sa, že keď niekto nemá príležitosť pristúpiť k sviatosti zmierenia prvý piatok v mesiaci, zriekne sa jej v tomto mesiaci a čaká do ďalšieho prvého piatku. Spájať spoveď len s jedným určeným dňom v mesiaci môže zaváňať formalizmom. Napriek tomu si vykonávanie pravidelnej mesačnej spovede zaslúži plné odporúčanie. Musíme si však dávať pozor na rutinu pri vykonávaní spovede. Preto treba pozorne skúmať, aký rytmus využívania sviatosti zmierenia potrebujeme: Ako častoma milosrdný Otec pozýva na stretnutie ? Duchovné vedenie nám v tom  môže veľmi pomôcť.

 

( úryvok z knihy Józefa Augustyna SJ )

 

geschrieben von Jozef HORVÁTH
09.03.12 22:09
7372 Angesehen, 4 Kommentare
Durchschnitt (4 Stimmen)
Die durchschnittliche Bewertung ist 4.0 von max. 5 Sternen.

newest-from-author

Kommentare
sign-in-to-add-comment
Mária-Irma Danieliszová
Pôsobil u nás múdry kňaz, ktorý hovorieval: " Spovedáme sa nie preto, že je prvý piatok, ale že máme hriechy".
Prvý piatok má svoj význam. Uctime si Srdce Ježišovo, prameň nekonečnej lásky,prijmime Eucharistiu, a ak treba, prijmime sviatosť zmierenia.
Keď som bola katechumenka, zdôrazňoval mi duchovný otec- ak sa Tiúpritrafí, že klesneš vo vážnejšej veci, neodkladaj a využi najbližšiu príležitosť - ale uváž si, či naozaj ľutuješ a máš vôľu spáchané zlo napraviť.
Som smutná z toho, ako sa zavádza v niektorých farnostiach pri katechizácii birmovancov tzv. spovedný lístok, kde chlapec či dievča potrebujú mať deväť podpisov, že boli pri sviatosti zmierenia. Je to podhubie k formalizmu .
Gepostet am 10.03.12 08:20.
Miroslav Čonka
Chcem reagovať na Máriu ako aj na Jozefov príspevok, za ktorý som vďačný. Áno, zažívam to doslova nie niekde na dedine, ale vo veľkom meste Slovenska v Košiciach, že ľudia to takto berú, že je prvý piatok, idem sa vyspovedať. Aj keď by mohlo viacej kňazov povedať, že Košice sú miestom, kde mnoho ľudí každý deň pristupuje ku tejto sviatosti. Spovedáme sa naozaj preto, že máme hriechy a že tie hriechy ľutujeme. Medzi veriacimi mám plno priateľov a známych a neraz mi vyčítali, prečo nezájdem na spoveď. Nie omše som toľko krát nevynechával ako sviatosť zmierenia. Zašiel som na omšu, aj keď som mal problém a nemal som udobrený vzťah s Ježišom. Bolo to hlavne preto, lebo som chcel aby sa ten vzťah udobril. Na spoveď som nešiel, lebo som mal často hnev a nemohol som ľutovať hriechy. ľútosť je potrebná pri spovedi. Na to som argumentoval asi tak, že som len človek. Nie neskrývam svoje priestupky, ale ide o to, či mám naozaj ľútosť a vôľu ich napraviť. Niekedy to tak nie je, niekedy sa zapriem a rozhnevám sa ešte. Poviem proste načo ísť na spoveď, aby som mal ďalší hriech, že som sa spovedal svätokrádežne? ženy sa zvyknú vyhovárať často, to nie ja ale tamto a toto. U mužov to tak nie je až zvyčajné. Pred Bohom nemôžem byť pokrytec. Jemu klamať nemôžem.
Gepostet am 10.03.12 18:19 als Antwort auf Mária-Irma Danieliszová.
Agnesa Kalafutová
Vyznaniu hriechov musí predchádzať uvedomenie si v sebe, vo svojom duchu, že ten, ktorý skutok je niečo zlé. Človek teda slobodne svoj skutok posúdi potom ho uzná za hriech a až tak môže vyznať či uznať pred Bohom, ako skutok zlý.
Jednoducho povedané, vyznať hriech znamená povedať, že niečo je hriech, lebo Boh hovorí, že je to hriech.
Ale čokoľvek čo človek hovorí svojími ústami, no v srdci s tým nie je stotožnený, nie je pravým vyznaním.
Pravé vyznanie vychádza najprv zo srdca, že to posúdim a uznam za hriech a až za tým môže nasledovať vyznanie.
Otázkou teda nikdy nemôže byť: Ako často sa mám spovedať?
Gepostet am 10.03.12 19:05.
Miroslav Čonka
Človek často sám ani nie je schopný rozlíšiť, či niektorý skutok je hriech. Niečo môže viesť až ku škrupulóznosti, iné ku voľnosti vo svedomí. Aj preto má ísť na spoveď človek, aby kňaz posúdil, aký je to hriech. Ale každý človek vnútri cíti čo je niečo hriechom, ak ho to reálne vzdiali od Boha a má potom problém.
Gepostet am 10.03.12 19:34 als Antwort auf Agnesa Kalafutová.