Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach. Mt 5, 16

Tento verš ma veľmi povzbudzuje. To, čo povedie ľudí okolo mňa k oslave môjho Otca, nebudú moje morálne názory, 100% život, dostatok peňazí, ani dokonalá teológia. Budú to moje dobré skutky, inak povedané, skutky lásky. V mojom svete to sú skutky, ktorými reprezentujem Otca, jeho kráľovstvo, jeho pohľad na ľudí, jeho prijatie, jeho lásku, milosť, odpustenie a zmierenie, ktoré daroval svetu v Kristovi.

Na modlitebných stretnutiach často počuť modlitbu: Otče, zjav svoju slávu!

Verím, že Kristus je v nás - nádej slávy! A spôsob, akým chce Boh svoju slávu zjavovať svetu je skrze teba. Tvoj život má byť a môže byť zjavením jeho slávy. Zjavením dokonalej lásky, ktorá nesúdi nikoho a všetkých (inak povedané svet, ktorý Boh tak miloval, že zaň dal milovaného syna) zahŕňa prijatím a odpustením. On skrze Krista zmieril svet so sebou. A tento svet to potrebuje spoznať a zakúsiť, potrebuje vstúpiť na to miesto, kde tebe je tak dobre, pretože vieš, že si milovaný.

Bola nám zverená služba zmierenia, nie služba odsúdenia. Niekedy premýšľam, čo by sa stalo so svetom, so spoločnosťou, keby kresťania zmenili militantnú rétoriku za rétoriku evanjelia. Jedno viem s istotou - ak budeme ľudí (na základe ľubovoľného kritéria) primárne vyháňať z miesť, kde by mohli prežiť uzdravenie, bránime im doň vstúpiť. Ak budú naše kostoly, zbory, spoločenstvá, či rodiny miestom prijatia, lásky a nádeje iba pre niektorých, nezjavujeme Božiu slávu v celej jej plnosti a trúfalo určujeme, pre ktorých Ježišovo dielo platí a pre ktorých (ešte) nie. Ježiš sa nebál jednať, hovoriť, jesť a tráviť čas s hriešnikmi. Jeho prístup sa tak veľmi líšil od nášho.

Láska je zväzkom dokonalosti. A ak zväzok nie je zviazaný, úplne stratí formu.