Zamyslenie nad charakterom Kristovej nevesty.

Tak aká má byť? – Svätá, všeobecná, misijná, milosrdná, spravodlivá, multikulturálna... Schválne, milý čitateľ, skôr ako budeš pokračovať v čítaní, skús odtrhnúť oči od textu a v duchu si daj svoju odpoveď.

Pred nejakým časom sa mi podarilo na vlnách éteru zachytiť záver kázne neznámeho mladého kňaza. Hovoril dobre, múdro a zvlášť pokorne. Okrem iného povedal vetu, ktorá ma v dobrom „šokla“, a s ktorou som sa ihneď stotožnil. Veta znela: „Cirkev nemá byť etickou, ale mystickou.“ Aké výstižné a jednoduché!

Pochopiteľne, potrebujeme isté pravidlá do našich vzťahov, čo kedy a ako robiť či nerobiť alebo ako sa zachovať v tej ktorej situácii. Ako nápomoc to môže byť, ale nie základ, na ktorom stojí či padá náš život i život viery! A žiaľ, toto býva často podnetom k moralizovaniu. Nemali sme urobiť a urobili sme! Mali sme urobiť a neurobili sme! Namiesto ocenenia prevažne kritika, a tak zahľadení na naše konanie zabúdame pozerať na pôvodcu našej spásy – na Ježiša. Priznám sa, že niekedy sa nepokojne vrtím, keď počúvam „výplach žalúdka“ a mám chuť z kázne odísť alebo úplne vypnúť sluch. Tu na komunite je to jednoduchšie, pretože keď tu čítam veci vyššie spomenuté, jednoducho odklikám sa preč.

Samozrejme, nejde tu o mystické prejavy, ako sú levitácia (fyzické vznášanie sa), biolokácia (byť v jednej chvíli na dvoch miestach), rôzne videnia a zjavenia, či iné výnimočné dary milosti, ale o mystiku všedného dňa. Mystika, ktorá je nad akýmikoľvek pravidlami a ktorá napĺňa srdce túžbou a silou robiť veci bez príkazu a normy. Mystika, vďaka ktorej je Cirkev svätá, milosrdná, misijná...

Pri liečbe šoku sa používa tzv. 5T. Pri nároku na charakter človeka zasa 5P. Rozjímanie o mystike všedného dňa má priviedlo k 5Z. Podelím sa nimi (prosím neberte to ako učenie teológa – ním ani nie som, ale ako ovocie môjho súkromného rozjímania):

- zahĺbiť sa do Ježišovej prítomnosti (Mt 28.20n), (nie citmi, ale vierou a to kedykoľvek a kdekoľvek),
- zahľadieť sa do jeho tváre, (Ž 28.7), (ani nie tak cez obraz, ale cez modlitbu, jeho slovo, tvár trpiaceho človeka).
- započúvať sa do jeho hlasu (Jn 10.4), (cez svedomie, modlitbu, Božie Slovo, učenie Cirkvi, iných ľudí, cez udalosti a okolnosti života, ...).
- zamilovať sa do jeho srdca (Jn 20.17) a nakoniec to do čoho to všetko ústi,
- zakoreniť sa v ňom (Ef 3.17).

Ak je Cirkev verná v týchto 5Z, falošný milenec ju nedokáže zviesť žiadnymi návnadami ako sú sláva, peniaze, sex, moc viesť a manipulovať ľuďmi...

A nakoniec identifikácia, kto to vlastne Cirkev je. – Vďaka formácií v hnutí Svetlo-Život som ani nie tak rozumom, ako srdcom pochopil, že Cirkev to nie je len muž v bielom, ani kardináli v červenom či biskupi v fialovom, ani kňazi v čiernych reverendách či s kolárikom na krku a ani sestry v pestrofarebných habitoch, ale že Cirkev, to som aj ja, ty – to sme my!

A tak prajem sebe aj tebe – nám, aby sa tých 5Z stali čoraz viac súčasťou našich všedných dní (a pritom si to nemusíme ani uvedomovať) a aby tak Kristova nevesta žiarila a bola ešte viac príťažlivejšou.

Jozef