Boží mužovia a ženy mali svoje chyby, svoje zlyhania, ťažkosti, nepochopenia. Napriek tomu nikto z nás nepochybuje o tom, že boli svätí, že dokázali nielen počúvať boží hlas, ale aj plniť čo im prikazuje. Nedávno sa text o týchto chybách dostal aj sem na MK. Pre niekoho povzbudenie, pre iných pohoršenie. Nechcem byť sudcom, ale zaujala ma otázka, ktorá sa objavila v diskusii: "Prečo tam autor nedodal aj: Judáš bol zradca. Povedzte, prečo? Prečo, veď aj jeho Ježiš Kristus veľmi miloval. Boh predsa aj s ním počítal."
Všetci vieme, že Abrahám, Izák, Jakub, Jozef Egyptský, Mojžiš... Ján Krstiteľ, Jozef, Peter, Pavol, Tomáš apoštol... a mnohí ďalší boli ľuďmi, ktorých Boh zahrnul do svojich veľkých plánov. Hľadíme na nich obdivne. Hľadáme v ich životoch príklad pre svoj život. Chceme im byť podobní. Chceme sa od nich učiť, ako poslúchať božiu vôľu.
Ale čo vieme o Judášovi Iškariotskom? Čo sa môžeme naučiť od neho? Aj tí z prvého odstavca mali svoje chyby - a (napriek tomu) Boh ich miloval. Boh s nimi rátal. Boh ich zahrnul do svojho úžasného plánu. Čo bolo inak u Judáša? Prečo si o tých prvých hovoríme, akí boli úžasní a o Judášovi len to, že bol zradca? S ním azda Boh nemal plán? Boh s ním nepočítal? Jeho Ježiš nemiloval?
Isteže miloval! A stále miluje. Isteže aj Judáš patril do Božích plánov. A nie len (fatalisticky) tým, že svojou zradou "umožnil spásonosné umučenie Ježiša". To by bol smutný plán, keby potreboval na svoje uskutočnenie zničiť človeka (Judáša).
Zdá sa (mnohým sa zdá), že Judáš urobil fatálnu chybu, keď zradil Božieho Syna. V tej chvíli skončil. Jeho život stratil zmysel, už nemal pred sebou nič dobré, len výčitky svedomia z toho, čo spôsobil. Beznádej. Smrť.
Iní sa zamýšľajú, ako by to asi s Judášom pokračovalo, ak by so samovraždou vyčkal do zmŕtvychvstania. Azda by aj on pochopil, že ešte vždy má nádej! Neviem, či by to pochopil / prijal. Ale viem, že Boh nad Judášom nezlomil palicu ani vtedy, keď vydal Jeho Syna. Boh s Judášom rátal aj po jeho zrade. Ak by nepodľahol svojmu zúfalstvu, ale dovolil by Ježišovi aby mu odpustil, prijal by Jeho lásku, nechal by Boha, aby konal svoje dielo aj cez neho, mohol byť z Judáša veľký apoštol odpustenia. Ó, koľko dobrého mohol Judáš priniesť, ak by dovolil Bohu, aby (napriek jeho zrade) plnil cez neho svoj veľký plán!
Tak prečo v inkriminovanom texte nie je veta: "Judáš bol zradca"? Nevidím autorovi do hlavy, ale domnievam sa, že jednoducho preto, že to aj tak každý vie. Tak, ako každý vie, že Abrahám, Mojžiš a Ján Krstiteľ boli boží muži.
Ak by mi tam chýbalo niečo o Judášovi, tak potom v zmysle, že aj s Judášom mal Boh úžasný plán - keby mu ho dovolil uskutočniť.
Poučenie pre nás? Aspoň pre seba si beriem myšlienku, že akokoľvek sa mi nedarí byť tak dobrá (dokonalá?), ako by som chcela, Boh vždy so mnou ráta a aj skrze mňa chce konať svoje dielo. Nemám výhovorku! Aj keby som zlyhala tak, ako zlyhal Judáš, neznamená to, že mám hodiť flintu do žita, ale môžem sa vrhnúť Ježišovi k nohám a prosiť ho spolu s Terezkou Ježiškovou, aby On vykonal vo mne to, čo ja nedokážem urobiť.
A On to urobí. Nie je to oslobodzujúce? :)
