„Chcem teda, aby sa muži modlili na každom mieste a dvíhali čisté ruky bez hnevu a hádok.“ (1Tim 2,8)
Tento citát ma stále fascinuje. Keď si ho čítam, vedie ma k snívaniu o zástupoch pevných mužov, ktorých srdcia sú preniknuté nadšením z prítomnosti nášho Boha. Snívam o rodinách podľa Božieho zámeru, aby muži boli hlavami – autoritami, u ktorých svoje manželky a rodiny nachádzali oporu a ochranu. Snívam o plných kostoloch mužov, ktorí vedú svoje rodiny k Bohu svojich životov – k Ježišovi Kristovi.
Skutočnosť nás ale mnohokrát usadí späť do kresla. V porovnaní s judaizmom alebo islamom, sa dá povedať, že naše prezentovanie kresťanstva, podľa zastúpenia sa skôr javí ako náboženstvo žien. Môžeme sa právom pýtať v čom je problém. V globále sa dá hovoriť o spoločnosti, kde chýbajú skutoční chlapi a otcovia (alebo ich je málo). Na otázku prečo to tak je, existuje veľa správnych odpovedí, medzi ktoré isto patrí napr. nedostatok prijatia a potvrdenia zo strany otca, málo prezentovaných dobrých vzorov, zmena životného štýlu, alebo vplyv komunizmu, ktorý sa snažil zotrieť dobrú tradíciu a zdravú chlapskú hrdosť. Akokoľvek, tieto, ale aj iné dôvody položili mnohých chlapov pred samým sebou na kolená a ako muži rezignovali.
Ako muži kresťania máme veľkú výhodu pred ostatnými: máme nebeského Otca, túžiaceho darovať nám svoje otcovské uzdravujúce objatie, ktoré nám dlhovali naši pozemskí otcovia. Akokoľvek sa ako muž vo svojej najhlbšej podstate cítiš, náš Boh ti hovorí, že „máš na to“ a že ťa potrebuje. Boh nás túži uzdraviť v našej identite.
Psychoanalytici tvrdia, že mužská duša sa skladá akoby zo štyroch častí , nazvali to archetypy, alebo pravzory mužského správania. Je zaujímavé že príbeh hrdinu, ktorý premôže zloducha, zachráni krásnu ženu a pritom zažije veľké dobrodružstvo sa opakuje neustále už od antických bájok až po dnešné americké akčné trháky. Tento scenár hýbe mužským srdcom. Takto nás stvoril Boh a túto identitu potrebujeme poznať vo svetle viery evanjelia.
Podobne aj Biblia v hebrejčine používa viaceré označenia muža popisujúce jeho vnútro alebo isté vzory správania, ktoré by som chcel v tomto seriály popísať. Boh sa nám teda snaží ukázať, ako stvoril muža a ako sa naň pozerá, čo môže priniesť veľa svetla do mužskej identity. Ide o 6 hebrejských slov: gibbor – bojovník, zakar –špicatý, enoš – ranený, zaqen – sivovlasý, adam – stvorený z hliny, iš –muž vládnuci.
Gibbor
Je to muž – bojovník. Podstatou tohto pojmu je sila, nadradenosť alebo moc s dôrazom na vyniknutie. Označenie „gibbor“ nesie v sebe ďalšie významy ako napr. „mať prevahu“, „byť silnejší“, „byť popredný, dôležitý, vynikajúci“. Tento pojem sa používa pre označenie víťazov bitiek, hrdinov, alebo tých, „ktorí preukázali veľkú statočnosť“. Tento pojem sa nerozumel v negatívnom zmysle, pretože gibbor neoznačovalo muža, ktorý by bojoval pre vlastné dobro. Nebol to muž, ktorý drancoval, zabíjal a vraždil, ale znamenalo to, že muž bojoval pre dobro spoločnosti, bol to muž, ktorý „vkladal svoju silu a odvahu do služby Bohu a spoločenstvu.
Nás, mužov 21. Storočia Boh volá k tomu aby sme boli bojovníkmi, aby sme vedeli podržať slabších, ale aj vedieť povedať posvätné NIE. Ako kresťania patríme do Božej armády. Boh nás potrebuje ako bojovníkov pravdy. Musíme vedieť zodpovedne čeliť výzvam a problémom a neschovávať sa v kúte. Ako gibbor si povolaný chrániť rodinu a svoje spoločenstvo. Neutekaj pred prekážkami, ani sa nevzdávaj, keď máš čeliť neúspechu. Keď chceš byť gibborom, Boh ti dá do tvojho konania cieľ, dá ti víziu, ktorá ťa bude motivovať podstúpiť veľkú námahu a bolesť. Ale bude to stáť za to. Myslím, že žiaden starý vojak nie je úplne bez jazvy. Ako Boží bojovníci, máme výhodu: našou primárnou výhodou nie je naša vlastná šikovnosť a skúsenosti, ale Božia pomoc a jeho vedenie.
Neboj sa boja, Boh je dobrý učiteľ, ktorý Ťa naučí bojovať a využívať Tvoj potenciál.
