Riešiť alebo neriešiť?

To je otázka.


Neriešenie problémov je ako sopka. Zlovestné ticho pred všetko ničiacou pohromou.

Riešenie problémov je namáhavé, bolestivé, zložité, ale stále menej prácne, menej bolestivé a menej zložité ako odpratávanie popolčeka , lávy a znovu postavenie toho čo bolo výbuchom zničené.

Ale, stalo sa...

Aj po erupcii sú dve cesty.
Jedna je  znovuobnovenie toho čo bolo, alebo stavba niečoho ešte lepšieho využijúc fakty a skúsenosti z pohromy.

 Druhá je rezignácia, alibizmus, výhovorky na neefektívnosť procesu obnovy. Útek z miesta činu. Oči nevidia - srdce nebolí.

Človek odchodom od problému ...
Získa iba čas, kedy prešľapuje a opätovne nespokojný zvažuje či urobil dobre... Odsúva problém, nabaľuje na neho nepokoj a neistotu, teda ten čas v konečnom dôsledku stráca.
Ak ten čas vedie k zisteniu, že útek od aktívneho riešenia bol chybou  a vráti sa, nie je to premárnený čas.

Nikto z nás nevie koľko času má.
Žiaden z nás nevie, či stihne reparát.
Či mu bude ešte dopriate milovať tých, ktorý nevie nenávidieť.

Mám vás rada