že na MK nás je už 3281

že ťa mám

a preco ten knaz nemohol byt osem rokov pri oltari? Z vlastnej viny? A vy ste mu vymodlili obratenie, alebo tam boli ine dovody a on za nic nemoze?

Otka si fantastická ! Ja strašne nemám rád pondelky a vidím často tienistú stránku vecí. Som pesimista, ale ty si ma teraz naučila aby som sa nepozeral na to čo nemám ale aby som sa tešil tomu málu čo mám. Ďakujem.

veronika moja, veľa toho neviem, 700 km od mojho bydliska som pred 7 rokmi vošla do sakristie a oslovila človeka ktorý tam bol, že potrebujem niekoho kto by začal s predkrstovou prípravou jednej 48 ročnej panej. Predstavil sa mi krstným menom, a on začal predkrstovú prípravu s mojou Kvetkou o ktorej si sa mohla dočítať z tých mojich písačiek na pokračovanie... Po pár týždňoch Kvetke nikto nič nepovedal, len odrazu ten kńaz zmizol, nikto po ńom neprebral predkrstovú náuku... tak som stiahla Kvetku znovu k nám na východ slovenska, aby sme spolu s našimi kńazmi mohli pokračovať.... nikto nám nič nepovedal. Ja osm rozvinula po nete pátraciu akciu poznajúc meno a priezvisko toho kńaza... a on akoby sa pod zem prepadol.... prešlo niečo cez 6 rokov a odrazu som objavila na nete niekoho s takým menom a priezviskom, tak som ho kontaktovala, či to je on. áno je to on. stretli sme sa u k&vetky v marci minulého roku deň po jej onkologickej operácii. tri hodiny sme spolu chválili BOha a naozaj nezvýšil čas na ľudské reči... ja mám jednu zásadu, ak mám vedieť čo sa udialo, dozviem sa to. ak nemám, nechávam to tak... mne nie je potrebné vedieť všetko, dôležité je, že za toho človeka som s modlila celý ten čas a neprestávam, pre mńa je nepodstatné či niečo urobil on, alebo niekto iný, pre niečo odsunutý z pastorácie toľké roky je. o&n sám napísal, že keby že ho biskup nezavolá na stretnutie, on by nikdy nešiel sám prosiť za seba. on je poslušný. ak mu kázali odísť odišiel. vhzľadom na to akým autom došiel ( firemným mercedesom) darí sa mu dobre, netuším v akej firme robí, nepýtala som sa a viem iba to, že na otázku biskupa odpovedal áno, kedykoľvek vy rozhodnete, že sa môžem vrátiť, som nachystaný všetkého sa vzdať a byť znovu k dispozícii. Každú voľnú chvíľku trávil v hospici, má dar duchovného doprevádzania umierajúcich... len tak mi ho Boh do cesty neposlal... si myslím.
Biskup mu povedal, aby bol trpezlivý,že všetko je na dobrej ceste... tak toľko toho viem ja.
Boli časy kedy som bola veľmi zvedavá, ale začala som sa vychovávať v tomto smere, až som sa naučila byť spokojná s neinformovanosťou. Myslím s,i že v takých prípadoch možno moje nevyzisťovanie informácií prinesie viac efektu ako informovanosť. Možno preto sme sa po rokoch spojili cez net a dokázali sme sa osobne stretnúť.
Viem jedno, že aj ja mám blízko k starm, chorým, a postihnutým a v kútiku duše mám projekt na strávenie zmysluplného času s tými ktorých nikto nechce,... a možno onen kńaz bude v tíme....
Iba BOh vie.
a ja som iba epizodická postava, takže tak...

nuz som sa opytala, lebo utpenie knazov mi neni lahostajne. A som zvedava, priznavam. :-) Knazov mam velmi rada. Moc rada. Aj starych ludi.

som rada že si sa spýtala, jeho utrpenie z nemožnosti vysluhovať sviatosti je aj mojím utrpením, jednoducho sa ma to dotýka, lebo som videla, počula a cítila, že to je vzácny človek, a ak on kradol diablovi z pažeráka duše pri ich odchode z tohto sveta, ani sa nedivím, že má problémy, už či narafičené alebo naozaj vlastnou vinou zapríčinené... 7 neúrodných rokov... skromnosť a poslušnosť to ho charakterizuje.

odporúčam ti prečítať si prvý diel knihy Polyanna.
To by si mal prečítať každý.
odporúčam.
nemusí to byť len čítanie pre pubertálne dievčatká....
V každom živote a v každej situácii sa dá nájsť niečo z čoho sa dá tešiť.
Ako ocko Polyanu učí tešiť sa aj z toho, že v misionárskej debne na misie prišli barly... ako sa mám tešiť, ak sme dostali barly? teš sa z toho, že ich nepotrebuješ....
Túto knihu som odporučila už nie jednému človeku, hlavne po onkologických operáciách veľmi dobre pôsobí....neustále hľadať dôvod na radosť.... a od kedy oznám Polyanu a Evanjelium, nemám problém tešiť sa aj z problémov... lebo v každom je pozitívum, vo všetkom je dôvod na radosť.
Tak sa teším ako malé decko

Dakujem

mne bolo z toho velmi smutno a to toho knaza ani nepoznam a zacala sa to tou strohou vetou z blogu potesilo ma, ze sa jeden drahy knaz...
Tu knihu skusim zohnat a precitat si. dakujem vam

Veronika, každý kňaz je drahý, to keby sme mali na zreteli stále, že tí, ktorí nesú pečať Ježišovho kňazstva sú tak mimoriadnym spôsobom drahí a vzácni... dokonca ak vezmem vzácnosť kňazstva každého z pokrstených....tak sa to týka aj nás...
Ej veru, draho sme boli vykúpení....

veronika, z toho čo som popísala vyššie vidíš, že ani ja toho kňaza príliš nepoznám, iba viem, že je, a niečo vo vnútri mi šepká, že to, na čom záleží je jeho srdce, jeho nádherný hlas, ktorým chváli Boha, jeho dlane, ktoré sa s veľkou láskou dotýkali rúk umierajúcich...v hospici... jeho pokora, prijatie rozhodnutia biskupa a tichá trpezlivosť pri znášaní neľahkého postavenia.
Stretli sme sa po rokoch presne v tom kostole, kde sme sa v sakristii zoznámili, jeho návrh znel, že sa stretneme na svätej omši.... ja som prišla skôr, sedela som asi v tretine kostolíka, cítila som teplo zozadu.... potom som počula aj hlas.... a vedela som že otec Richard je tam, za mnou ďalej vzadu.... a bolo to veľmi silné, keď som videla jeho farníkov, ako spolu s ním stoja v rade na sväté prijímanie, ako v rade na sväté prijímanie ide ich bývalý kňaz, ktorý pri tom oltári slúžieval.... a ako potom po svätej omši si s ním ľudia podávali ruky, ako k nemu viacerí prišli, keď takmer všetci ktorí o neho javili záujem odišli, prisadla som si k nemu, počkala som kým sa domodlil breviár... a bez slova sme šli k jeho autu, navigovala som ho ku Kvetkinmu bytu na sídlisku...naozaj bez slov, len posunkami.... Bolo to tak silné, že slová zostali zaseknuté...
Ak by ten kňaz bol niečo zlého spáchal, asi by sa nedokázal takto zachovať, a ak niečo spáchal, tak asi prijal to čo následovalo s pokorou ako pokánie,,,, inak tomu neviem rozumieť....
Veronika, vďaka tebe som sa do toho ponorila nanovo. a znovu prežívam ten svoj ľudský súcit, a bolesť z oddelenia kńaza od služby (Ježišovi) pri oltári... Akú bolesť musí prežívať Syn človeka, ak sa jeho drahý a milovaný kňaz rozhodne otočiť sa Bohu chrbtom....
Akú ohavnosť musí mať náš hriech, ktorý nás od Boha oddeľuje....
Bože, prosím ťa za otca Richarda, nech sa na ňom deje tvoja vôľa, a nech slová : Boh, ktorý začal v tebe dobré dielo, nech ho aj dokončí... sa naplnia až po okraj. Amen

Potešil ma záujem iných o to čo teší mňa

:-(

nebuď smutná, Boh ťa milujeeeeeeeeeee

to viem. :-) a aj to citim. ale ked trpia druhi, trpim aj ja. to preto ten zamraceny smail.

zamračený smajl.... aký to paradox....ako slaný cukor, ako suchá voda, ...