V tejto krátkej úvahe sa zamieriam na dobro povinnosti ísť v ustanovený dni na sv. omšu a u čitateľa už predpokladám aspoň hmlistú predstavu, prečo je dobré do kostola vôbec chodiť (ak je veriaci človek).
"Pamätaj, že máš svätiť sviatočné dni", tak to ustanovil Boh už za dávnych čias, a Pán Ježiš dodal, že "sobota bola ustanovená pre človeka, nie človek pre sobotu". Z týchto slov môžeme vidieť, že čo Boh prikázal, je vlastne darom, a to veľmi veľkým. Nielen pre starozákonných Židov, ale pre všetkých ľudí. V čom spočívajú jeho dobrá? Odpočinok a budovanie spoločenstva s Bohom a s bratmi a sestrami.
Je pravda, že vo svojej bytostnej podstate žiaden časový úsek nie je "svätejší" ako iný časový úsek, no my ľudia žijeme v určitom rytme, kde má svoje miesto každodennosť i sviatočnosť. Nedeľa a ustanovené dni sú "sväté" z toho titulu, že sú oddelené, vyhradené od všedných dní spôsobom, ktorý nás v prvom rade zameria na už spomenuté dobrá - odpočinok a spoločenstvo s Bohom a s bratmi a sestrami, aby sme sa im mohli venovať, ako sa im venovať cez všedné dni nemôžeme. Ak by sme začali tým, že sviatok máme každý deň, skončíme tým, že sviatok nebudeme mať vôbec.
Nuž a prečo to všetko máme PRIKÁZANÉ? Jednoducho preto, že inak by sme to flákali. Taká je padlá ľudská prirodzenosť - dôvodov, prečo práve dnes neísť do kostola sa vždy nájde dosť. Potrebujem zarobiť viac peňazí, práve ide zaujímavý zápas alebo seriál, nechce sa mi, mám zlú náladu, na ceste sú levy, aj zajtra je deň, babky v kostole sa mi nepáčia, farár sa mi nepáči, potrebujem ísť na nákupy, žehliť, upratovať, rýľovať, ísť na výlet (kvôli ktorému neprídem na omšu) atď...
Samotná skutočnosť povinnosti ma prinúti prehodnotiť, či dôvod, kvôli ktorému sa mi nechce ísť do kostola alebo nedeľu vôbec nesvätiť, je naozaj taký vážny (vážny dôvod od tejto povinnosti oslobodzuje). Preto som vďačný aj za tento dar, že som SLOBODNÝ od svojvôle, rozmarov a malicherností, a že som slobodný dokonca to uprednostniť aj pred inak dôležitými, potrebnými a dobrými činnosťami. Pripomína sa mi tak, ktoré dobro je dôležitejšie, teda pomáha mi to ROZLIŠOVAŤ, lebo aj "radšej si v lese prečítaj Písmo" môže prichádzať od zlého ducha alebo môjho rozmaru.
Opäť pripomínam: je za tým ZMYSEL, nie ZÁKON. Povinnosť nie je sprosté slovo, ale pomôcka.
