Nejde hneď o tanec či tlieskanie.Ale máme na Slovensku kostoly, kde sa cítite krásne,ste povzbudení aktícnou účasťou ľudí na liturgii- spevom, odpoveďami, živým záujmom duchovného otca o život a problémy svojich farníkov, čo vyjadrí aj jeho homília a stretnutia vo farnosti pre všetky vrstvy farníkov, počnúc deťmi,cez študentov, mladých manželov, rodiny, ale aj starších ľudí.
A sú kostoly, kde sa sv.omša "odbaví", (to je ten ľad), ľudia sa boja ísť s nejakým problémom či potrebou poradiť sa na faru, hneď na chodbe vás stopne administratívna pracovníčka a chce vedieť to, čo mienite zveriť kňazovi. Alebo kňaz je sústavne vyčerpaný, nemá čas, dá vám cítiť, že vyrušujete, otravujete- odslúži sv.omšu, odučí hodiny náboženstva v škole, zosobáši, pochová,pokrstí, v určené dni vyspovedá a to je všetko.Potom sú aj ľudia "zamrznutí" a pri znaku pokoja vám z povinnosti podajú ruku ako studenú rybu a vôbec na vás nepozrú. Iba si myslím, že Martin tým chcel povedať toto.Nie som jasnovidka, ak som trafila vedľa ,nech mi odpustí.